| Anotácia: |
Migrácia Slovákov do Zámoria je permanentný kontinuálny proces trvajúci približne 150 rokov. Pozostáva z viacerých prúdov a vĺn migrantov špecifických politicky, sociálnoekonomicky, nábožensky, vzdelanostne, socioprofesijne či rodovo. Charakter zdrojových a cieľových lokalít, spolu s kultúrnou výbavou migrantov a ich potomkov, do súčasnosti vyformovali vnútorne mimoriadne diferencovanú sieť komunít, inštitúcií, organizácií aj jednotlivcov, ktorí sa v rôznej miere a rôznymi spôsobmi identifikujú ako Slováci/slovenského pôvodu. Časť z nich sa tradovaním, importom aj vlastnou invenciou podieľa na vytváraní, udržiavaní a budovaní "zámorského" konštruktu slovenskej kultúry, najmä v podobe kultúrneho dedičstva, ale aj nových foriem kultúry a umenia. Aké sú ich stratégie a motivácie udržiavania minoritnej identity v súčasnom svete? Aké profity č lenovia týchto minorít získavajú a očakávajú? Akým spôsobom sa tieto stratégie (aj komunity) menia pod vplyvom kultúrnej a jazykovej globalizácie, masmedializácie, deetnizácie a dekonfesionalizácie na jednej strane, a glokalizácie, politiky kultúrnej diverzity, podpory národnoosvet ovej činnosti a ideológie multikuturalizmu na strane druhej? "Tradičné" etno(konfesionálne) minority (a identity) boli na prelome milénií nekompromisne doplnené o minority (a identity) "nové", definované najrozličnejšími typmi inakostí. Sú konkurenciou "tradičným" minoritám (aj identitám), alebo naopak? Kultúrnospoločenská a historickopolitická multietnickosť Argentíny a Kanady vytvára pre slovenských imigrantov v porovnaní s európskym etnickým/občianskym nacionalizmom úplne odlišný svet, v ktorom si budujú sociálne siete, nový domov a vychovávajú potomkov. Obsah medzigeneračného prenosu je tu (s výnimkami) determinovaný etnickou heterogenitou manželstiev (násobenou každou nasledujúcou generáciou). Čo rozhoduje o ne/zdieľaní konceptov ich kultúrneho dedičstva, jazyka a identity dnes? |
