|
|
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Predstavovaná práca vznikla počas vedeckého štipendijného pobytu v Nemecku, ktorý sa uskutočnil v čase od 1. septembra 2003 do 28. februára 2005 vďaka nadácii Alexandra von Humboldta (Alexander von Humboldt-Stiftung). Zahrnuje paraliturgickú piesňovú produkciu, ktorá vznikala alebo sa používala v prostredí veriacich byzantsko-slovanskej obradovej tradície v priestore bývalého Mukačevského biskupstva, najmä však na východnom Slovensku a v priľahlej časti Zakarpatskej oblasti Ukrajiny. Predstavuje 21 rukopisných spevníkov zo Spišskej, Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice a obsahuje aj odkazy na ďalšie rukopisné texty v 51 rozličných ruských, ukrajinských a srbských rukopisných spevníkoch. Osobitnú skupinu tvoria paraliturgické piesne z takých spevníkov, ktoré vznikli v prostredí Báčky a Sriemu, kde podnes žijú potomkovia prisťahovalcov z východného Slovenska a Zakarpatskej oblasti Ukrajiny. Publikovaný súbor tak predstavuje prvý ucelený obraz o repertoári paraliturgických piesní v 18. – 19. storočí v našom priestore a ponúka aj možnosti na ďalší jazykovedný, literárno-historický i kulturologický výskum.
Projekt, ktorého výstupom je predstavovaná práca, bolo možné realizovať aj vďaka kontaktom v Patristickej komisii Vestfálskej akadémie vied (Patristische Kommission der Akademie der Wissenschaften von Nordrhein-Westfalen) v Bonne, kde sa v podobe mikrofilmov a xerokópií nachádza množstvo cyrilských rukopisných pamiatok. Práve tie umožnili komplexnejší pohľad na skúmanú problematiku. Pri realizácii výskumných úloh pomohol aj Slavistický ústav Jána Stanislava SAV v.v.i., v Bratislave, Pontificio Istituto Orientale v Ríme a Gegorian Foundation.
Predložený súbor paraliturgických piesní a ich variantov vyšiel tlačov vďaka podpore nadácie Alexandra von Humboldta v koedícii dvoch vedeckých sérií - Bausteine zur slavischen Philologie und Kulturgeschichte a Monumenta Byzantino-Slavica et Latina Slovaciae. Prezentuje niektoré nové poznatky a pohľady na vývin paraliturgickej piesňovej produkcie v priestore, ktorý leží na hranici dvoch slovanských svetov označovaných ako Slavia Latina a Slavia Byzantina. Osobitne významným je prínos pri skúmaní repertoára paraliturgickej piesňovej tvorby v 18. a 19. storočí v doteraz málo preskúmanom multikultúrnom, multietnickom a multijazykovom prostredí východného Slovenska a Zakarpatskej oblasti Ukrajiny.