Nahrávky liturgií a súkromných modlitieb veriacich byzantského obradu v
cirkevnoslovanskom jazyku
Prvá výskumná cesta medzi
veriacich byzantskej tradície na východnom Slovensku sa
realizovala v roku 1999 počas prvých dvoch týždňov Paschy slávenej podľa
gregoriánskeho kalendára, teda v čase od 5. do 15. apríla 1999. Uskutočnil sa
výskum zameraný na používanie liturgickej cirkevnej slovančiny v pravoslávnych
chrámoch v slovenskom jazykovom prostredí na východnom Slovensku. Upriamili sme
sa predovšetkým na také lokality, v ktorých sa byzantsko-slovanská obradová
tradícia spomína vo vizitáciách gréckokatolíckeho biskupa Mukačevskej eparchie
M. M. Olšavského z polovice 18. storočia. Vzhľadom na to, že slovenskí
gréckokatolíci ako liturgický jazyk používajú najmä spisovnú slovenčinu, stredom
nášho záujmu sa stali veriaci v slovenských pravoslávnych farnostiach, v ktorých
sa náboženské obrady slávia v cirkevnej slovančine. Z množstva takýchto farností
sme vybrali slovenské cirkevné spoločenstvá Michalovskej eparchie vo
Falkušovciach (nahrávka liturgie 5. apríla 1999; uložená v SÚJS SAV.),
Šamudovciach (nahrávka liturgie 8. apríla 1999; uložená v SÚJS SAV), Markovciach
(nahrávka liturgie 11. apríla 1999; uložená v SÚJS SAV), Zemplínskej Širokej
(nahrávka liturgie 12. apríla 1999; uložená v SÚJS SAV), Lastomíre (nahrávka
liturgie 13. apríla 1999; uložená v SÚJS SAV), Hažíne (nahrávka liturgie 14.
apríla 1999; uložená v SÚJS SAV) a Cejkove (nahrávka liturgie 15. apríla 1999;
uložená v SÚJS SAV). Treba pripomenúť, že sú to cirkevné spoločenstvá veriacich,
ktorých spevná i náboženská prax je úzko spätá s tradíciou gréckokatolíckej
cirkvi na východnom Slovensku. Máme tu na mysli nielen používanie
liturgických nápevov, ale i používaný liturgický jazyk, ktorý sa na fonetickej
a morfologickej úrovni prispôsobuje jazykovému vedomiu používateľov.
Počas terénnych výskumov realizovaných v rokoch 2000 a 2001 sme náhodne
realizovali aj nahrávky súkromných modlitieb v cirkevnoslovanskom jazyku.
Podarilo sa nám zaznamenať aj niekoľko textov, ktoré možno zaradiť do kolekcie
pamiatok ľudovej prozaickej tradície. Zistili sme, že mladšia stredná i súčasná mladá
generácia slovenských gréckokatolíkov (laikov) už vôbec nepoužíva, resp. vôbec
nepozná cirkevnoslovanské modlitbové ani liturgické texty. Nahrávky sme preto
realizovali predovšetkým so staršími ľuďmi, ktorí si používanie
cirkevnoslovanského jazyka v chrámoch podnes pamätajú.
V dňoch 07.07. – 02.08.2007
sa uskutočnil terénny výskum vo
vybraných farnostiach Prešovskej gréckokatolíckej archieparchie. Počas
terénnych výskumov sa podarilo lokalizovať a skatalogizovať mnohé cenné
pamiatky, predovšetkým tlačené liturgické, bohoslužobné i mimobohoslužobné
knihy s rukopisnými marginálnymi zápismi zo 17. – 19. storočia. Uskutočnili sa aj nahrávky liturgií
v cirkevnoslovanskom jazyku v týchto farnostiach Prešovského
gréckokatolíckeho arcibiskupstva: V dňoch 07.–08.07.2007 v Šumiaci, dňa
20.07.2007 v Humennom, dňa 21.07.2007 v Rešove, 22.07.2007 vo Falkušovciach
(opakovaná nahrávka) a dňa 01.08.2007 v Štefurove. Realizovali sa aj
nahrávky spontánnych prehovorov modlitieb a textov v cirkevnoslovanskom
jazyku veriacich byzantského obradu v slovenskom, rusínskom,
rusínsko-ukrajinskom i zmiešanom slovensko-rusínsko-ukrajinskom prostredí.
Uskutočnili sa aj výskumy v priestore dolnozemských Rusnákov, ktorí si v prostredí Vojvodiny
podnes zachovali svoj jazyk,
tradície i obrady. Vyhotovili sa nahrávky liturgií v cirkevnoslovanskom
jazyku vo farnostiach v Ruskom Keresture, Kocure, Djurdjove a v Novom Sade
a tiež záznamy spontánnych nárečových prehovorov.
Žiaľ, pre krátkosť času
a nedostatok financií, ktorými bolo determinované aj naše pôsobenie v teréne,
podarilo sa realizovať iba niekoľko nahrávok. Uložené sú v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV,
v Bratislave.