Etnicky, jazykovo a obradovo zmiešané územie
karpatskej oblasti do ktorej
patrí aj Slovensko, je vďačným objektom výskumu viacerých vedných disciplín. Pre
lepšie poznanie a hlbšie pochopenie komplexnosti, ktorá charakterizuje toto
územie a jeho obyvateľov, nie je možné obmedziť sa len na oblasť jazykovedy,
kulturológie, etnografie či sociológie. Tieto vedné odbory síce v medziach
svojich kompetencií skúmajú príslušné sféry života jednotlivca
i spoločenstva, avšak ku skompletizovaniu pohľadu je nutné venovať pozornosť aj
histórii a duchovnej, náboženskej rovine, ktorá osobitne hlboko formuje a
charakterizuje človeka v jeho individuálnom i spoločenskom rozmere.
Komplementarita jednotlivých vedeckých disciplín a interdisciplinárny výskum
duchovnej kultúry je dnes už všeobecne uznávanou a aplikovanou pracovnou
metódou.
Odkrývanie spomenutých súvislostí je samozrejme zložité a výskum nastolených
problémov nemožno uskutočniť bez základného výskumu zameraného na archívny a
terénny výskum, na zber, evidenciu a interpretáciu získaných archívnych i
doteraz neznámych cyrilských rukopisných pamiatok. Na týchto výskumoch
spolupracuje Slavistický ústav Jána Stanislava SAV v Bratislave, Centrum
spirituality Východ – Západ Michala Lacka a Pápežský východný ústav
(Pontificio Istituto Orientale) v Ríme. Zámerom tejto spolupráce je systematický
výskum dejín, literatúry, kultúry a jazyka v prostredí slovenských
gréckokatolíkov na východnom Slovensku, výskum cyrilských rukopisných pamiatok,
ktoré patria do uvedeného okruhu písomností. Významnú zložku výskumu tvoria
dejiny kultúrno-religióznych a etnických vzťahov v prostredí cirkvi
byzantsko-slovanského obradu i výskum etnicko-religióznych súvislostí na pozadí
ľudovej prozaickej tvorby na východnom Slovensku a v priestore bývalej
Podkarpatskej Rusi (dnešná Zakarpatská oblasť Ukrajiny) a tiež výskum písomností
v latinskom jazyku, ktoré sa spájajú s dejinami cirkvi byzantsko-slovanského
obradu v tomto regióne.
V rámci edície Monumenta byzantino-slavica et
latina Slovaciae sa vydávajú texty
cyrilských a latinských rukopisných pamiatok, ktoré patria do
kontextu staršej slovenskej literatúry. Práve mnohé pamiatky napísané v cyrilike
i latinskom jazyku vznikali v prostredí cirkvi byzantského obradu, preto tvoria
neoddeliteľnú súčasť byzantskej tradície na Slovensku. Databáza takýchto
pamiatok predstavuje nezanedbateľnú zložku kultúrneho, historického, jazykového
a náboženského dedičstva byzantsko-slovanského obradu na Slovensku. Prispievame
tak k obohateniu kultúrneho dedičstva Európy v intenciách
cyrilo-metodského odkazu.
Výskum cyrilských a latinských rukopisných pamiatok byzantskej tradície na
Slovensku otvára nové perspektívy poznávania vývinu národno-kultúrneho
dedičstva a pomáha riešiť ďalšie otázky interjazykových, interetnických a
interkonfesionálnych vzťahov v priestore strednej Európy. Uvedené konštatovanie
nie je samoúčelné, ale vychádza zo štúdia cyrilských i latinských prameňov, z
archívnych i realizovaných terénnych výskumov; opiera sa aj o skutočnosť, že
Slovensko vďaka svojej geografickej polohe i kultúrnemu dedičstvu predstavuje križovatku
medzi východom a západom i severom a juhom slovanského sveta. Práve v tomto
priestore sa stretávajú živé religiózno-kultúrne tradície latinskej i byzantskej
kultúry. Sme povinní, ba priam dlžní voči našim predkom, učiteľom i
nasledovníkom odkrývať toto
naše dedičstvo. Najmä ak sú pre takýto výskum prirodzene utvorené podmienky.