|
|
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Výskum ľudovej prozaickej tvorby
Pri výskume ľudovej prozaickej tvorby sa zameriavame predovšetkým na pôvodné, autentické záznamy textov pochádzajúce z regiónu východného Slovenska, kde je najvyššia koncentrácia príslušníkov byzantsko-slovanskej obradovej tradície, ktorí spolu s rímskokatolíkmi a protestantmi dotvárajú etnicko-konfesionálnu pluralitu východného Slovenska. Texty ľudovej prózy, ktoré sa formovali v takomto mnohotvárnom spoločenstve a ich pôvodcami a interpretmi sú aj príslušníci byzantsko-slovanského obradu – gréckokatolíci a pravoslávni, tvoria ďalší okruh pamiatok byzantsko-slovanskej obradovej tradície. Folklórne pramene špecifickým spôsobom stvárňujú obrazy zo života i národnej histórie, a tak sa stávajú jedným z výrazných faktorov v procese konštituovania individuálnej i národnej identity. Ľudová rozprávačská tradícia ako súčasť historickej a sociálnej pamäti etnicky, jazykovo i konfesionálne zmiešaného spoločenstva tvorí doplnkový materiál oficiálnych prameňov historického poznania. Cez prizmu ľudového prostredia folklórne texty ponúkajú bohatý zdroj informácií o etnickom zložení obyvateľstva, o úrovni rozvoja etnického vedomia, o sociálnych, medzietnických a medzikonfesionálnych vzťahoch a napätiach na východnom Slovensku na prelome 19. a 20. storočia. V závislosti od tematiky a žánrovej diferencovanosti systém ľudovej prózy pohotovo reaguje na aktuálne podnety z vonkajšieho prostredia – z historických udalostí, sociálnych a konfesionálnych kontextov a takýmto spôsobom sa spontánny tok tradície neustále revitalizuje a reinterpretuje v súvislosti so zmenou vo vedomí interpreta.
Svoju pozornosť sústreďujeme na štúdium a vedecké spracúvanie fondov ľudových prozaických textov, ktorým doteraz slovenská folkloristika nevenovala dostatočnú pozornosť. Ide predovšetkým o zápisy ľudových naratívov, ktoré vznikli ako rezultát dialektologických výskumov jazykovedcov v období konštituovania vedeckých disciplín na prelome 19. a 20. storočia (S. Cambel, V. Hnaťuk, I. I. Sreznevskij, I. Verchratskij, J. Holovackyj, O. Broch, J. Sabov, I. Paňkevyč a i.). Časť zozbieraného prozaického materiálu bola publikovaná ako ukážky nárečia jednotlivých regiónov Slovenska, no takmer nespracované sú fondy Archívu literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice v Martine, kde sa uchovávajú rukopisné zborníky 19. storočia a rukopisné pozostalosti spomínaných slovenských jazykovedcov ako aj zbierky folklórnych textov z regiónu východného Slovenska uložené v zahraničných archívoch (Ľvov, Kyjev, Užhorod, Praha). Druhú skupinu tvoria ukážky nárečových textov roztrúsené na stránkach odborných jazykovedných časopisov, ba mnohé záznamy náročných terénnych výskumov zostali v rukopise. Tie sú buď ochraňované v archívoch ako súčasť pozostalosti ich pôvodcu, alebo sú uložené v archívoch rozličných inštitúcií – v Ústave etnológie SAV i v regionálnych archívoch a múzeách.