Témy dizertačných prác

Študijný program slavistika - slovanské jazyky

Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

• Lingvistický, historický a filozofický výskum konceptov jednoty v diele V.S. Soloviova
  -
  Školiteľ/ka: Prof. Róbert Lapko, Th.D., PhD.
  Anotácia:
  Vladimir Sergejevič Soloviov (1853-1900), ruský náboženský filozof, básnik a spoločenský kritik, sa všeobecne pokladá za jedného z najväčších ruských mysliteľov svojej doby. Jeho dielo položilo základy modernej ruskej filozofie a významne podnietilo duchovné a kultúrne obrodenie občas označované aj ako strieborný vek ruskej literatúry v prvej tretine 20. storočia. Soloviov svojím dielom presadzoval ideál univerzálnej náboženskej jednoty ľudstva a zblíženia východného a západného kresťanstva. V rámci toho sa stal rozhodným kritikom ruského nacionalizmu presadzovaného v Rusku predstaviteľmi súdobého Slovanofilského hnutia. Predkladaný projekt sa bude zameriavať na filozofický, historický a jazykovedný výskum konceptov jednoty a integrácie v diele V. S. Soloviova ako všejednota (всеединство), všeobecný (вселенский), celostné poznanie (цельное знание) v kontexte jeho kritiky nacionalizmu (национализма), abstraktných princípov (отвлечённых начал), sobornosti (соборности), i v širšom kontexte snahy konceptualizovať jednotu v súdobom v slovanskom hnutí 19. storočia (slovanská vzájomnosť, všeslovanstvo a pod.). Владимир Сергеевич Соловьев, Национальный вопрос в России (Выпуск первый, 1888); Национальный вопрос в России (Выпуск второй, 1891). Собрание сочинений Владимира Сергеевича Соловьева, Том V. (СПб.: Просвещение, 1911), 3-401.

Študijný program slovanské jazyky a literatúry

Filozofická fakulta UKF

• Paraliturgické piesne v zbierkach z východného Slovenska: jazykovo-kultúrna komparácia
  Paraliturgical hymns in collections from eastern Slovakia: a linguistic-cultural comparison
  Školiteľ/ka: Prof. PhDr. Peter Žeňuch, DrSc.
  Anotácia:
  Paraliturgická pieseň v byzantskom prostredí patrí k mimoliturgickým piesňovým prejavom a zároveň predstavuje obraz o kultúrnom a religióznom myslení v ľudovom kontexte. Popri didaktickej funkcii sú piesne aj svedectvom o historicko-kultúrnej pamäti veriaceho spoločenstva. Odráža sa v nich celý rad procesov, ktoré sú zahrnuté v jazykovej zložke jednotlivých textov a ich variantmi. Jednotlivé piesne a ich varianty pritom poukazujú na jazykovo-kultúrne i religiózne reálie prostredia, v ktorých sa používajú. Existencia piesňových variantov dokazuje interkultúrnu životaschopnosť tém a výskum ich jazyka zároveň poskytuje priestor pre pochopenie procesov kultúrnej komunikácie.

Študijný program slovenské dejiny

Trnavská univerzita v Trnave

• Život a dielo Jána Stanislava
  -
  Školiteľ/ka: Prof. PhDr. Vladimír Rábik, PhD.
  Anotácia:
  Cieľom dizertačnej práce je ambícia spracovať život a dielo Jána Stanislava, ktorý nesporne patrí medzi významné osobnosti slovenskej slavistiky a jazykovedy. Hoci v minulosti vyšlo niekoľko zborníkov o Jánovi Stanislavovi, tak doposiaľ nebola o tomto významnom jazykovedcovi napísaná žiadna monografia z pera historika, ktorá by komplexne zachytávala jeho život a dielo. Ján Stanislav sa vo svojej vedeckovýskumnej činnosti venoval dejinám slovenčiny, dialektológie, správnej slovenskej výslovnosti a pod. Výsledky svojej vedeckovýskumnej činnosti publikoval v dielach, z ktorých medzi najvýznamnejšie možno zaradiť: Liptovské Nárečia (1932), Slovenský juh v stredoveku (1948), Dejiny slovenského jazyka (1956-1973), Starosloviensky jazyk (1978). V týchto veľkých prácach, ako aj v ďalších menších dielach a článkoch dokázal, že na území Slovenska existujú stopy po účinkovaní sv. Konštantína a Metoda, že územie, na ktorom dnes žijú príslušníci slovenského národa bolo v stredoveku oveľa väčšie, ako tomu je v súčasností. Ján Stanislav sa okrem vyššie spomenutých tém venoval aj javiskovej reči, pretože jeho manželka, Delfína Stanislavová, bola členkou opery Národného divadla. Ján Stanislav napísal dve knihy a niekoľko článkov, v ktorých rozoberal správnu slovenskú výslovnosť. V rokoch 1950-1952 dokonca pôsobil na Vysokej škole múzických umení, kde prednášal aj javiskovú reč. Dizertačná práca by mala za cieľ zachytiť život Jána Stanislava a zároveň zosumarizovať jeho diela, v ktorých sa venoval, či už obdobiu Veľkej Moravy, alebo aj potrebe používať správnu slovenskú výslovnosť vo verejnom a mediálnom priestore. Z tohto dôvodu sa okrem jeho historických prác bude pozornosť venovať aj jeho článkom, týkajúcich sa správneho používania spisovnej slovenčiny, či už v divadlách, rozhlase, tlači a pod. Ján Stanislav síce navštevoval divadelné a operné predstavenia, no nebol iba obyčajným divákom, pretože jeho zámerom bolo spoznať úroveň poznania spisovnej slovenčiny u hercov a operných spevákov. Ďalším z ďalších cieľov dizertačnej práce bude zachytiť aj názory Jána Stanislava, v ktorých nesúhlasil s tvrdením napr. aj Miloša Weingarta, ktorý sa vyjadril, že na Slovensku nie sú stopy po účinkovaní solúnskych bratov, pozrieme sa na to, kedy sa prvý raz objavili názory Jána Stanislava o účinkovaní Sv. Konštantína a Metoda na našom území a pod., na základe akých poznatkov/argumentov tieto názory prezentoval a zároveň, ako sa jeho názory vyvíjali s jeho novými poznatkami/ďalším vedeckým bádaním. V práci sa bude poukazovať na argumenty Jána Stanislava, ktorými obhajoval svoje názory v otázkach, či existujú na území Slovenska stopy po účinkovaní solúnskych bratov, a či sa nachádzajú v starých textoch také jazykové prvky, ktoré možno vysvetliť iba zo slovenského jazyka.