Témy dizertačných prác

Študijný program slavistika - slovanské jazyky

Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

• Axiologický potenciál metafory v náboženskej komunikácii
  Axiological Potential of Metaphor in Religious Communication
  Školiteľ/ka: Prof. PhDr. ThDr. Peter Zubko, PhD.
  Anotácia:
  Náboženstvo ako forma spoločenského vedomia a sféra ľudskej činnosti je určené na prenášanie hodnotových významov, zaznamenaných v posvätnom prototexte. Sväté Písmo obsahuje triádu protožánrov, jedným z ktorých je kázanie v texte Evanjelia – Kázanie na vrchu. Žáner kázne plní funkciu poučovania a výchovy a je určený na vysvetľovanie abstraktných božích právd veriacim, podporuje osvojovanie náboženských hodnôt. Popri iných didaktizujúcich prostriedkoch sa v kázni používa metafora. V historickom kontexte metafora v kázni plnila funkciu obraznosti a jej zmyslom bolo zjednodušenie. Stredovekí kazatelia aktívne používali metaforu pri vysvetľovaní predmetno-sakrálnej a duchovnej témy, charakterizujúc predmet reči: subjekt -- zástupcu sakrálneho sveta alebo sviatok, ktorému je kázeň venovaná. Okrem ikonicko-výrazovej funkcie sa dodnes metafora používa v textoch kázní s cieľom vysvetliť veriacim zmysel kľúčových sakrálnych pojmov vyznačujúcich sa značnou mierou abstraktnosti. Priblíženie neznámeho cez známe, nezvyčajného cez bežné, nepochopiteľného cez pochopiteľné, obrazov sakrálneho sveta cez obrazy reality sveta profánneho – toto je princíp, na ktorom je postavená účinnosť či efektívnosť kognitívnej metafory v náboženskej komunikácii: Boh je láska, hriech je choroba, človek je krehká nádoba, život je cesta a pod. Abstraktné pojmy sakrálneho sveta majú hodnotový charakter, sú stelesnením najvyššieho zmyslu, čo sťažuje veriacim proces interiorizácie axiologických ideálov. Použitie kognitívnych metafor kazateľom umožňuje priblížiť transcendentné axiologické zmysly, ukázať spôsoby ich osvojenia a aplikácie v každodennom živote. Predpokladá sa práca s textami konkrétnych kázní. Metódou výskumu je diskurzívna analýza smerujúca k identifikácii reflexie súčasného sveta a reality v textovej podobe kázní, ako aj intenčne používané komunikačné stratégie pre oslovenie anonymného, no hodnotovo vyhraneného adresáta

• Cyrilské bohoslužobné texty – komparácia redakcií zo 17. storočia
  Cyrillic Liturgical Texts – Comparison of Redactions from the 17th Century
  Školiteľ/ka: doc. PaedDr. ThDr. Šimon Marinčák, PhD.
  Anotácia:
  Bohoslužobné texty v cirkevnoslovanskom jazyku prešli v 17. storočí dvomi redakciami - redakciou Petra Mohylu (1639) a redakciou patriarchu Nikona (1656). V prípade staršej redakcie Petra Mohylu z roku 1639 sa kodifikovala dovtedajšia prax. V prípade mladšej redakcie patriarchu Nikona 1656 sa reflektovali úpravy textu podľa nových prekladov z gréčtiny. Obidve redakcie sú dostupné aj v digitalizovanej podobe a bežne aj v knižnej. Cieľom dizertačnej práce je analýza a následné porovnanie textov obidvoch redakcií. Analýza sa má týkať lexikálneho, morfo-syntaktického a štylistického stvárnenia textov obidvoch redakcií. Komparácia by mala odkryť formálne, ale aj sémantické posuny textov obidvoch proveniencií. Jednou z výskumných otázok je aj aspoň hypotetická rekonštrukcia motivácie a identifikovanie externého faktoru, ktorý stál nielen za vznikom redakcie z roku 1656, ale aj za vznikom nového prekladu z gréčtiny, t. j. východiskom pre mladšiu redakciu cyrilských bohoslužobných textov. Metodologicky sa práca opiera o teóriu prekladu a diskurzívnu analýzu, pretože sa predpokladá, že najmä v mladšej redakcii sa reflektuje širší spoločensko-kultúrny kontext a zohľadňuje sa dobový percipient bohoslužobných textov, čo je indikované aj spomenutými mladšími, resp. novými prekladmi z gréčtiny. Anticipovanie dobového percipienta mohlo byť motiváciou pre vznik už nového gréckeho prekladu cyrilských bohoslužobných textov.

• Démonologická lexika v slovenskom folklóre v porovnaní s inoslovanskými tradíciami.
  Demonological Lexicon in Slovak Folklore Compared to non-Slavic Traditions
  Školiteľ/ka: Doc. Mgr. Katarína Žeňuchová, PhD.
  Anotácia:
  Cieľom práce je systematicky opísať a interpretovať pomenovania nadprirodzených bytostí a démonických postáv v slovenskom folklórnom diskurze a identifikovať ich významové, funkčné a symbolické paralely v širšom slovanskom kontexte. Teoretickým východiskom je koncepcia jazykového obrazu sveta, slovanská etnolingvistika a kognitívna sémantika. Démonologická lexika je chápaná ako významná súčasť tradičného hodnotového systému, v ktorom sa odrážajú predstavy o hraniciach medzi prirodzeným a nadprirodzeným svetom, o kategóriách dobra a zla, čistoty a nečistoty či bezpečia a ohrozenia. Analýza vychádza z materiálu ľudových rozprávok, piesní, poverových rozprávaní a rituálnych textov a sústreďuje sa na lexikálne pomenovania (napr. čert, bosorka, mora, vodník), ich synonymické rady, derivačné postupy, frazeológiu a metaforické modely. Komparatívny prístup umožňuje identifikovať spoločné slovanské typy démonologických bytostí, ako aj špecifické národné varianty a významové posuny podmienené historickým, náboženským a kultúrnym vývinom jednotlivých prostredí. Práca prispieva k hlbšiemu poznaniu tradičnej duchovnej kultúry Slovanov a k systematizácii démonologickej lexiky ako dôležitej súčasti folklórneho jazykového obrazu sveta.

• Editoriály slovenských denníkov a ich komunikačno-pragmatická funkcia
  Editorials of Slovak Diaries and Their Communicational-Pragmatic Function
  Školiteľ/ka: prof. Peter Olekšák, PhD.
  Anotácia:
  Autor dizertačnej práce si zvolí denníky naprieč celým spektrom printových médií vychádzajúcich na Slovensku, v ktorých bude sledovať editoriál a jeho funkcie. Tie je možné identifikovať na základe tradičného opisu v slovenskej štylistike, ale predpokladá sa aj poznanie mediálnej štylistiky zahraničnej proveniencie, ktorá nepochybne na slovenskú novinársku societu vplýva. V tomto kontexte je relevantné poznanie komunikačných stratégií, ktoré vychádzajú z antropolingvistiky, ale aj z psychológie komunikácie. Editoriál ako analytický žáner publicistického štýlu má svoje obligatórne náležitosti, ktoré sa premietnu ako konkrétne analýzy aplikované na konkrétne texty editoriálov, resp. ich typy. Inými slovami: analýzy textov editoriálov môžu viesť k hypotetickej typológii tohto žánru publicistického štýlu. Na spomenutej typológii, resp. nastavení kritérií pre jej určenie by sa mali podieľať aj pragmatické zámery autora editoriálu, ktoré môžu byť zjavné – explicitné, ale môžu byť aj implicitne obsiahnuté. Práca sa metodologicky opiera o teóriu komunikácie, teóriu diskurzu a pragmalingvistiku. Z oblasti pragmalingvistiky je relevantné opierať sa o teóriu adresácie, ktorá je v masovej komunikácii špecificky modifikovaná. Metódami empirického výskumu sú analýza diskurzu (obsahuje aj lingvistickú analýzu), content analýza vyvinutá a aplikovaná v pragmalingvistike a sociolingvistické metódy na zisťovanie postojov masového adresáta v mediálnej komunikácii. Predpokladá sa práca s relevantnou databázou Slovenského národného korpusu pri JÚ Ľ. Štúra SAV v Bratislave.

• František Vítazoslav Sasinek a jeho vnímanie slovanstva.
  František Víťazoslav Sasinek and His Perception of Slavicism
  Školiteľ/ka: Prof. PhDr. Peter Žeňuch, DrSc.
  Anotácia:
  František Víťazoslav Sasinek predstavuje jednu z výrazných osobností slovenskej historiografie a kultúry romantického obdobia 19. storočia. Vo svojich dielach spájal historický výskum s jazykovým a etymologickým uvažovaním. Napriek tomu, že jeho dielo je poznačené mnohými nedostatkami alebo aj mylnými závermi, zohralo pozitívnu úlohu pri formovaní jazykovo-kultúrneho povedomia Slovákov. Najmä vo svojom jazykovo-historických pohľadoch na Slovákov a Slovanov na strednom Dunaji sa usiloval rekonštruovať spoločenskú štruktúru starých Slovanov prostredníctvom analýzy dobovej terminológie. Osobitnú pozornosť venoval pomenovaniam členov rodu a rodového spoločenstva, ale aj kmeňa, ktorá sa v jeho interpretácii stáva kľúčom k pochopeniu organizácie spoločnosti založenej na princípe kolektívneho jazykového myslenia. Poukazoval tak na potrebu hlbšieho poznávania historicko-sémantického vývinu jednotlivých pomenovaní spoločenských vrstiev nielen z hľadiska sociálneho statusu (knieža, kňaz, kňahyňa, kmeť a i.) ale aj hospodárskej funkcie v spoločnosti. V centre jeho záujmu stáli aj termíny späté s výkonom moci a správou územia. V jeho historiografickom diele možno nazerať aj na prenikanie kresťanskej terminológie do slovanského predkresťanského jazykového systému, ktorá dokumentuje proces kultúrnej a náboženskej transformácie spoločnosti. Jazyk ako autentický historický prameň, umožňuje rekonštruovať nielen politické, ale aj duchovné dejiny Slovákov a širšieho slovanského sveta. Jazykovo-kritická analýza a interpretácia pomenovaní označujúcich spoločenskú štruktúru spoločnosti v diele F. V. Sasinka umožní hlbšie poznanie predstáv o spoločenskej organizácii Slovanov.

• Jazykový obraz hranice v slovenskom folklóre v komparácii s vybranými slovanskými kultúrami (na folklórnom materiáli piesní, rozprávok a poverových textov)
  The Linguistic Image of The Border in Slovak Folklore in Comparison with Selected Slavic Cultures (Based on Folklore Material of Songs, Fairy Tales and Superstitious Texts)
  Školiteľ/ka: Doc. Mgr. Katarína Žeňuchová, PhD.
  Anotácia:
  Dizertačná práca sa zameriava na výskum jazykového obrazu hranice v slovenskom folklóre v komparácii s vybranými slovanskými kultúrami, a to na materiáli ľudových piesní, rozprávok a poverových textov. Cieľom práce je identifikovať spôsoby, akými sa koncept hranice jazykovo a symbolicky konštruuje v tradičnej kultúre, a poukázať na jeho univerzálne i kultúrne špecifické znaky v slovanskom prostredí. Teoretickým východiskom je koncepcia jazykového obrazu sveta, kognitívna lingvistika a etnolingvistika. Hranica je chápaná ako kultúrny a symbolický konštrukt organizujúci tradičné myslenie v opozíciách vlastné – cudzie, známe – neznáme či sakrálne – profánne. Výskum sa sústreďuje na analýzu lexikálnych prostriedkov, metafor, symbolov a naratívnych schém, prostredníctvom ktorých folklór modeluje hraničné priestory (napr. les, rieka, prah), prechodové situácie (svadba, smrť, odchod) a postavy mediátorov medzi svetmi. Komparatívny prístup umožňuje identifikovať spoločné slovanské modely konceptualizácie hranice, ako aj národne špecifické prvky podmienené historickým a kultúrnym kontextom. Práca prispieva k rozvoju slovanskej etnolingvistiky a k hlbšiemu porozumeniu kultúrnych významov zakotvených v jazyku folklóru.

• Jazykový obraz smrti v slovenskom folklóre v slovanskom kontexte.
  -
  Školiteľ/ka: Doc. Mgr. Katarína Žeňuchová, PhD.
  Anotácia:
  Dizertačná práca sa zameriava na výskum jazykového obrazu smrti v slovenskom folklóre v širšom slovanskom kontexte. Cieľom práce je identifikovať a interpretovať jazykové, obrazné a symbolické prostriedky, prostredníctvom ktorých sa v tradičnej kultúre konceptualizuje smrť, a poukázať na jej významové, hodnotové a axiologické dimenzie. Teoretickým východiskom je koncepcia jazykového obrazu sveta, kognitívna lingvistika a slovanská etnolingvistika. Smrť je chápaná ako kľúčový kultúrny koncept, ktorý organizuje tradičné myslenie v opozíciách život – smrť, telo – duša, časné – večné či prirodzené – nadprirodzené. Analýza vychádza z materiálu ľudových piesní, rozprávok, nárekov, poverových a rituálnych textov a sústreďuje sa na lexikálne pomenovania, metaforické modely (napr. smrť ako spánok, cesta, odchod), personifikácie a naratívne schémy spojené s predstavami o zomieraní a posmrtnom osude človeka. Komparatívny rozmer umožňuje identifikovať spoločné slovanské modely konceptualizácie smrti, ako aj kultúrne špecifiká podmienené historickým, náboženským a sociálnym vývinom jednotlivých prostredí. Práca prispieva k hlbšiemu poznaniu tradičných predstáv o smrti a k rozvoju interdisciplinárne orientovaného výskumu na pomedzí lingvistiky, folkloristiky a kultúrnej antropológie.

• Kamaldulská Biblia: katolícka biblická terminológia
  Camaldolese Bible: Catholic Biblical Terminology
  Školiteľ/ka: Prof. Róbert Lapko, Th.D., PhD.
  Anotácia:
  V práci by malo ísť o analýzu katolíckej biblickej terminológie v Kamaldulskej Biblii a jej funkciu v procese konfesionálnej a jazykovej štandardizácie. Cieľom by mala byť aj snaha identifikovať a systematicky opísať kľúčové teologické pojmy, ich lexikálne ekvivalenty a terminologickú stabilitu v kontexte dobovej katolíckej exegézy. Metodologický rámec zahŕňa historicko-terminologickú analýzu, porovnanie s inými katolíckymi aj nekatolíckymi prekladmi a posúdenie miery terminologickej konzistentnosti. Práca prispeje k objasneniu úlohy Kamaldulskej Biblie pri formovaní slovenskej katolíckej biblickej terminológie a jej vplyvu na neskoršie náboženské texty. Zároveň poskytne nový pohľad na vzťah medzi teologickou tradíciou, prekladateľskou praxou a vývinom slovenského odborného náboženského jazyka.

• Kamaldulská Biblia: prekladateľská stratégia
  The Camaldolese Bible: translation strategy
  Školiteľ/ka: Prof. Róbert Lapko, Th.D., PhD.
  Anotácia:
  Anotácia: Práca by sa mala zamerať na identifikáciu základných princípov prekladateľského prístupu, vzťah k latinskej Vulgáte ako východiskovému textu, ako aj zohľadnenie dobových jazykových, teologických a pastoračných požiadaviek. Výskum by sa mal sústrediť na komparatívnu analýzu vybraných biblických kníh v konfrontácii s latinským originálom a ďalšími súdobými prekladmi, najmä českými a poľskými. Metodologicky práca by mala využiť nástroje historickej translatológie, textovej kritiky a lingvistickej analýzy. Osobitná pozornosť by mala byť venovaná lexikálnym, syntaktickým a štylistickým riešeniam, ktoré odrážajú vedomý prekladateľský zámer a kultúrny kontext. Prínos práce spočíva v systematickom zhodnotení prekladateľskej stratégie Kamaldulskej Biblie ako špecifického modelu biblického prekladu v období formovania slovenského literárneho jazyka. Výsledky prispejú k hlbšiemu poznaniu dejín slovenského biblického prekladu, dejín slovenského jazyka a kultúrnych dejín raného novoveku.

• Koncept duše v slovenskom folklórnom diskurze v slovanskom kontexte (etnolingvistická analýza)
  The Concept of Soul in Slovak Folklore Discourse in the Slavic Context (Ethnolinguistic Analysis)
  Školiteľ/ka: Doc. Mgr. Katarína Žeňuchová, PhD.
  Anotácia:
  Cieľom práce je identifikovať a interpretovať jazykové a symbolické prostriedky, prostredníctvom ktorých sa v tradičnej kultúre konštruuje predstava duše, a poukázať na jej významové vrstvy, funkcie a hodnotové konotácie. Teoretickým východiskom je koncepcia jazykového obrazu sveta, kognitívna lingvistika a slovanská etnolingvistika. Duša je chápaná ako kľúčový kultúrny koncept, ktorý sa v folklórnych textoch (piesne, rozprávky, poverové rozprávania, modlitby a rituálne texty) profiluje v súvislosti s opozíciami telo – duša, život – smrť, pozemské – transcendentné či čisté – nečisté. Analýza sa sústreďuje na lexikálne pomenovania, metaforické modely, frazeológiu a naratívne štruktúry, ktoré odhaľujú tradičné predstavy o povahe, sídle, pohybe a posmrtnom osude duše. Komparatívny rozmer výskumu umožňuje identifikovať spoločné slovanské modely konceptualizácie duše, ako aj kultúrne špecifické prvky podmienené historickým, náboženským a sociálnym vývinom jednotlivých prostredí. Práca prispieva k hlbšiemu poznaniu duchovnej kultúry Slovanov a k rozvoju etnolingvistického výskumu kľúčových antropologických konceptov v tradičnom diskurze

• Listy Bohu ako špecifický prejav prosby z aspektu pragmalingvistiky
  Letters to God as a Specific Expression of Prayer from The Aspect of Pragmalinguistics
  Školiteľ/ka: Prof. PhDr. ThDr. Peter Zubko, PhD.
  Anotácia:
  Práca sa metodologicky opiera o teóriu rečových aktov, ktorá sa formovala ako reakcia na zmenu vedeckej matrice v lingvistike, keď sa pozornosť jazykovedcov sústredila na komunikáciu, t. j. jazyk „in vivo“. Predpokladá sa, že empirická časť výskumu bude mať dve časti. V časti práce, ktorá mapuje listy adresované Bohu v umeleckej literatúre sa aplikuje komunikačno-pragmatický prístup k literárnemu dielu, pričom sa vychádza z teórie rečových aktov. Literárne dielo, ktoré je komponované ako list Najvyššiemu, resp. ten je súčasťou umeleckého obrazu sveta, sa chápe ako súbor špecifických rečových aktov v kontexte literárnych a spoločenských vzťahov. V epicentre pozornosti je autorská intencia, premietnutá do ilokučného aktu. Okrem lokučného, ilokučného a perlokučného aktu sa ako rečový akt chápe aj referencia. Analýzy sa zameriavajú na referovanie literárnej postavy; referenčnými výrazmi sú vlastné mená, zámená a viac alebo menej rozvinuté substantívne výrazy. V časti práce, ktorá je zameraná na analýzu autenticky, t. j. nebeletristicky, vytvorených listov adresovaných Bohu, sa autor dizertačnej práce môže sústrediť na detské listy písané Ježiškovi, ale aj na úvahy, ktorých autormi by mohli byť mladí ľudia. Ich skúmanie z aspektu teórie rečových aktov by malo smerovať k štruktúrovaniu v závislosti od toho, o aké performatívne komunikačné akty ide: otázky, prosby, sľuby, želania, konštatívne akty a pod. Jedným z prvých, ak nie priamo prvým, listom tohto druhu možno považovať „Vyznanie“ svätého Augustína, ktoré predstavuje zmes žánrov vyznania a autobiografie. Nemeckí mystici (Bernard z Clairvaux, Majster Eckhart, neskôr - Jakob Böhme, Emanuel Swedenborg), keď hovorili o osobnej priamej komunikácii človeka s Bohom a spojení ľudskej duše s Absolútom, nemali na mysli, že takýto kontakt by sa mal uskutočňovať prostredníctvom písania. V umeleckej literatúre sa list Bohu ako samostatné dielo alebo jeho úryvok v dôsledku svojej osobitosti vyskytuje zriedkavo. Prínos práce: získaním autentických textov môže autor prispieť k rozšíreniu databázy textov v Slovenskom národnom korpuse.

• Medzištátna zmluva ako súčasť verejného diskurzu medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou - diachrónny a synchrónny aspekt
  Interstate Treaty as Part of The Public Discourse Between The Holy See and The Slovak Republic - Diachronic and Synchronic Aspect
  Školiteľ/ka: prof. Peter Olekšák, PhD.
  Anotácia:
  Téma dizertačnej práce predpokladá synergiu jazykovo-štylistických analytických postupov a diplomaticky a právne záväzných noriem. Anticipuje sa znalosť a rešpektovanie konvencií v diplomatickej sfére a osobitne v neformálnej, ako aj vo formálnej komunikácii. Na neformálnu komunikáciu sa nahliada ako na obligatórnu fázu kontaktov dvoch štátnych subjektov, ktorá predchádza následným záväzným rokovaniam vrcholiacich v podpísaní medzinárodných dokumentov najvyššej úrovne s relevantnou právnou silou. Dizertačná práca vychádza z historického kontextu uzatvárania medzištátnej zmluvy medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou. Akcentuje sa história zmlúv aj so štátnymi útvarmi, ktorých Slováci boli súčasťou v čase, keď nemali samostatný štátny útvar. História a znenie uvedeného typu medzištátnej zmluvy svojím obsahom i formou ovplyvnili vznik a povahu medzištátnej zmluvy medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou po jej vzniku ako samostatného štátneho útvaru. V novodobých dejinách samostatnej Slovenskej republiky je explicitne preukázateľný spoločenský, politický a mediálny diskurz, ktorý tento medzinárodný akt sprevádzal, resp. ktorý mu predchádzal. Predpokladá sa jeho analýza a interpretácia v samostatných častiach dizertačnej práce. V dizertačnej práci sa anticipuje reflektovanie princípov diplomatickej komunikácie, relevantné dobové konvencie na úrovni jazykového stvárnenia, komponovania textu, jeho obligatórnych častí a komunikačných konvencií, fráz a oslovení. Všetky spomenuté javy je možné opísať a analyzovať v ich historickom vývine a porovnať s aktuálnymi formuláciami. Podobne môže byť relevantné porovnanie súčasného znenia a dodržiavania konvencií v zmluvách so Svätou stolicou v prípade štátov, ktorých súčasťou, resp. ich historických predchodcov, boli Slováci. Autor dizertačnej práce by mal vychádzať z dejín diplomacie a z analýzy autentických textov medzištátnych zmlúv so Svätou stolicou ako z archívnych textových prameňov. Lingvistická analýza ako východisko predpokladá taký jazykovo-štylistický jav, ktorý súčasný percipient vníma ako dominantný. Ten môže byť na úrovni motivicko-tematickej koncepcie, ako aj na úrovni komunikačných fráz, oslovení či implikatúr prameniacich zo syntaktického stvárnenia textu. Predmetom výskumu je súčasná medzištátna zmluva medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou, množina relevantných zmlúv v histórii iných štátnych útvarov, v ktorých väčšinové slovenské etnikum žilo a reflexia spomenutého medzinárodného aktu v mediálnom v diskurze SR. Metodologicky sa práca opiera o diskurzívnu lingvistiku a poznatky textovej lingvistiky. Výskumnými metódami by mali byť analýza diskurzu, naratívno-diskurzívna analýza, lingvisticko-komparatívna analýza, resp. metódy sociologického výskumu na zisťovanie postojov občanov SR. Predpokladá sa práca s databázou textov v Slovenskom národnom korpuse.

• Obraznosť a persuazívnosť v spoločenskom diskurze printových médií
  Imagine and Persuasiveness in Social Discourse of Print Media
  Školiteľ/ka: prof. Peter Olekšák, PhD.
  Anotácia:
  Mediálna a politická lingvistika sa stala jedným z najnovších výskumných smerov v súčasnej antropocentricky orientovanej lingvistike a v kontexte dynamicky sa vyvíjajúcich spoločenských pomerov je neustále aktuálna. Spoločensko-politický diskurz tak, ako sa profiluje v mediálnom prostredí, je nasýtený tradičnými, ale aj inovovanými nepriamymi pomenovaniami. Ich frekvencia, ako aj výskyt v titulkoch a podtitulkoch printových médií nadobúda neraz charakter komunikačných stratégií. Funkčné či strategické narábanie s nepriamymi pomenovaniami, ktoré majú charakter tradičnej či inovovanej a aktualizovanej frazémy, resp. konceptuálnej metafory alebo konceptuálnej metonymie, smeruje k dosiahnutiu obraznosti vo vyjadrovaní. Obraznosť kreovaná v texte, úzko súvisí so schopnosťou imaginácie, ktorá je človeku vo svetle najnovších výskumov vrodená. Preto je opodstatnené všímať si psychologické účinky obrazných nominácií na percipienta, a to najmä na úrovni emócií a následnú stimulovanú angažovanosť percipienta, čo na strane adresanta indikuje zámer, a to viac či menej zjavnú persuazívnosť. Tá neraz hraničí s manipulatívnosťou namierenou na anonymného, no masového adresáta. Konceptuálna metafora, ktorá sa v médiách manifestuje napr. v tradičnej či aktualizovanej frazéme, je súčasťou prapodstaty najstarších pomenovaní v jazyku. Podobne je v základe metaforických pojmotvorných procesov často kreovaných v aktuálnom spoločenskom a politickom diskurze. Metodologicky sa práca opiera o kognitívnu lingvistiku, pretože poskytuje jednu z najprínosnejších paradigiem v rozvíjajúcej sa politickej lingvistike. Umožňuje prejsť od opisu štruktúry diskurzu k modelovaniu štruktúr vedomia účastníkov politickej komunikácie, a to aj vtedy, ak je participantom v komunikácii masový percipient. V rámci kognitívneho prístupu je teda možné skúmať vzťah medzi jazykom a myslením, ako aj medzi jazykom a ideológiou. Predmetom skúmania sú zvolené analytické a spravodajské žánre printových médií, napr. editoriál. Textovú databázu môže poskytnúť Slovenský národný korpus. Metódy skúmania: diskurzívna analýza, imanentná analýza a sociolingvistický dotazník. Prínos práce je v poukázaní na nevyhnutnosť kritického prehodnocovania čitateľom recipovaných textov či societou, ktorá spravidla dôveruje písanému slovu, t. j. textu šírenom vo verejnom priestore.

• Ornitomorfné obrazy a symboly v slovenskej a slovanských kultúrach (etnolingvistický aspekt)
  Ornithomorphic Images and Symbols in Slovak and Slavic Cultures (Ethnolinguistic Aspect)
  Školiteľ/ka: Doc. Mgr. Katarína Žeňuchová, PhD.
  Anotácia:
  Vtáky predstavujú v rámci symboliky v ľudovej kultúre osobitnú skupinu, kde sa výraznejšie ako u iných zvierat uplatňuje diferenciácia na základe opozície čistý (dobrý) – nečistý (zlý). Niektorým zástupcom vtáčej ríše (napr. vrana, havran, bocian, sova, kukučka....) sa v ľudovej kultúre pripisujú rozličné funkcie a symbolika, niektoré zohrávajú kľúčovú úlohu aj v mytologických predstavách. Metodologickým východiskom k práci je monografia ruského slavistu Alexandra Guru Симвoлика животных в славянской народной традиции , slovník Славянские древности , poľský etnolingvistický slovník Slownik stereotypów i symboli ludowych a iné práce v slavistickom vedeckom diskurze. Predstavy o predpokladaných vzťahoch a magických súvislostiach medzi svetom vtákov a svetom ľudí sa uplatňovali v rozličných vrstvách tradičnej kultúry na Slovensku – v rodinných i kalendárnych obyčajoch, v liečebných praktikách, veštbách, predzvestiach, poverách, v naratívnych prozaických textoch, v krátkych žánroch folklórnej prózy, ktoré budú empirickým východiskom dizertačnej práce.

• Paralely v priamych aj nepriamych nomináciách v jazykovede a hudobnej vede
  Parallels in Direct and Indirect Nominations in Linguistics and Musicology
  Školiteľ/ka: doc. PaedDr. ThDr. Šimon Marinčák, PhD.
  Anotácia:
  V dizertačnej práci sa predpokladá hľadanie a analyzovanie analógie na úrovni znakov a symbolov v prirodzenom jazyku a v hudbe. Jazyk vznikol a formoval sa ako prirodzený systém znakov (vrátane symbolov), aby mohol plniť základné funkcie, z ktorých najmä dorozumievacia funkcia je založená na uzualizovaní formy slova a jeho významu ako symbolu. Za znak či symbol sa považuje slovo v zmysle štrukturalisticky orientovanej jazykovedy od čias Ferdinanda de Saussura. Popri jazyku ako prirodzenom systéme symbolov vznikli umelo vytvorené sústavy symbolov (vytvorené societou) a jedným z nich je systém hudobných znakov a pojmov fixovaných ako nominácie, t. j. slová ako symboly. V tomto zmysle je opodstatnené systém hudobných znakov a pojmov považovať za jazyk a v prenesenom význame hovoriť o jazyku hudby. Táto základná analógia stojí za ďalšími paralelami, ktoré nachádzame medzi lingvistickou a pomenovaniami v hudobnej vede majúcimi viac či menej status termínov. Zvuková povaha jazyka a hudby sa sémanticky reflektuje aj vo frazeológii a v parémiách. Cieľom dizertačnej práce je podrobne zachytiť a opísať vyššie uvedené paralely a ich reflexiu v hudobnej teórii či terminológii. Predpokladá sa analýza historického kontextu vzniku základných pojmov a ich lexikálneho stvárnenia. Najstaršie majú pôvod v latinčine, etablovali sa najmä v sakrálnom umení a dôležitú funkciu v konkrétnych historických obdobiach zohrával taliansky jazyk. Metodologickým základom práce je antropocentricky orientovaná kognitívna lingvistika a jej najnovší smer - lingvokulturológia, do ktorej sa premieta vzťah jazyk - človek - kultúra. Metódou skúmania je naratívno-diskurzívna analýza. Prínosom práce by malo byť čiastočné spracovanie hudobnej terminológie a odkrytie sociálno-kultúrnych faktorov motivujúcich vznik niektorých frazém z daného sémantického poľa.

• Paraliturgické piesne v zbierkach z východného Slovenska: jazykovo-kultúrna komparácia
  Paraliturgical hymns in collections from eastern Slovakia: a linguistic-cultural comparison
  Školiteľ/ka: Prof. PhDr. Peter Žeňuch, DrSc.
  Anotácia:
  Paraliturgická pieseň v byzantskom prostredí patrí k mimoliturgickým piesňovým prejavom a zároveň predstavuje obraz o kultúrnom a religióznom myslení v ľudovom kontexte. Popri didaktickej funkcii sú piesne aj svedectvom o historicko-kultúrnej pamäti veriaceho spoločenstva. Odráža sa v nich celý rad procesov, ktoré sú zahrnuté v jazykovej zložke jednotlivých textov a ich variantmi. Jednotlivé piesne a ich varianty pritom poukazujú na jazykovo-kultúrne i religiózne reálie prostredia, v ktorých sa používajú. Existencia piesňových variantov dokazuje interkultúrnu životaschopnosť tém a výskum ich jazyka zároveň poskytuje priestor pre pochopenie procesov kultúrnej komunikácie.

• Predstavy o svete u Slovanov vo vybraných dobových textoch do konca 19. storoči
  Slavs' Ideas about The World in Selected Historic Texts Until The End of The 19th Century
  Školiteľ/ka: Mgr. Svetlana Žeňuchová , PhD.
  Anotácia:
  Dizertačná práca sa zameriava na analýzu predstáv o svete u Slovanov, reflektovaných vo vybraných textoch od stredoveku po koniec 19. storočia. Predmetom výskumu je jazyk literárnych, duchovných a didaktických prameňov, ktoré sprostredkúvajú dobové kozmologické, geografické a antropologické koncepty. Cieľom práce je identifikovať jazykové predstavy o svete, ich hodnotové a symbolické ukotvenie a sledovať ich vývin v kontexte kultúrnych a ideových premien vo vybranom slovanskom jazykovom areáli. Metodologicky práca vychádza z filologického výskumného postupu, ktorý spája literárnovednú analýzu s jazykovým a historicko-kultúrnym výskumom v kontexte dejín ideí a predstáv o svete Slovanov. Predpokladaným prínosom práce je najmä systematizácia poznatkov o dobových mentálnych mapách sveta a ich význame pre formovanie slovanských kultúrnych identít.

• Svätomikulášske legendy v cyrilskej rukopisnej tvorbe karpatskej proveniencie.
  Saint Nicholas Legends in Cyrillic Manuscripts of Carpathian Provenance
  Školiteľ/ka: Mgr. Svetlana Žeňuchová , PhD.
  Anotácia:
  Materiálom dizertačnej práce sú svätomikulášske legendy zachované v cyrilskej rukopisnej tradícii karpatskej proveniencie. Výskum predpokladá textologickú, jazykovú a literárnohistorickú analýzu vybraných prameňov s cieľom identifikovať ich možné zdroje a varianty. Metodologický rámec práce tvorí kombinácia filologickej analýzy, komparatívneho prístupu s prvkami kodikológie a paleografie s prihliadnutím na byzantsko-slovanskú hagiografickú tradíciu. Práca si kladie za cieľ analyzovať jazykovo-kultúrne kontexty regionálnej podoby kultu sv. Mikuláša a objasniť migráciu jednotlivých motívov v karpatskom priestore v kontexte širšieho výskumu cyrilskej rukopisnej tradície v slovanskom prostredí.

• Svätovojtešský katolícky kalendár v historickom vývine
  The Catholic Calendar of Saint Adalbert in Historical Development
  Školiteľ/ka: prof. Peter Olekšák, PhD.
  Anotácia:
  Dizertačná práca sa zameriava na periodikum, ktorého edície vychádzali naprieč niekoľkými storočiami až dodnes. Predmetom výskumu je identifikovať význam celej množiny edícií v rôznych historických obdobiach a reflexiu axiologických princípov v spektre žánrov, ktoré kalendár obsahoval. Autor dizertačnej práce sa sústredí na spoločenské okolnosti, v ktorých toto periodikum vychádzalo a na funkcie, ktoré plnilo. Tie je možné identifikovať tak z obsahu jednotlivých ročníkov, ako aj z formálneho ustrojenia, ku ktorému patrí formát, obálka a jej semiotika, vizuálne stvárnenie konkrétnych rubrík, typ písma, ako aj narábanie s rôznymi druhmi znakov a symbolov. V tejto súvislosti sa predpokladá doloženie autentických fotografií historických ročníkov či významných vydaní reflektujúcich udalosti zo spoločenského a náboženského života. Nezanedbateľná je periodicita edícií, ako aj ich šírenie či štatistika predaja. Pre súčasného čitateľa je zaujímavé poznanie uvádzaných parémií a frazém – konkrétne ich hodnotová orientácia, ktoré Svätovojtešský kalendár uvádzal celé desaťročia ako tradičnú rubriku. Z histórie periodika je známy špecifický žáner, ktorý poznáme pod názvom kresťanská rozprávka. Bolo to čítanie určené pre detského percipienta, ktoré sa líšilo od tradičnej etnickej rozprávky explicitne formulovaným didaktizujúcim záverom, ale aj protagonistami, ktorí v nej vystupujú. Autor dizertačnej práce bude analyzovať historické edície Svätovojtešského katolíckeho kalendára na základe zachovaných exemplárov v archívoch, knižniciach či súkromných zbierkach. Relevantné je porovnanie historických edícií s inou dobovou tlačou zameranou na podobne hodnotovo orientovaného čitateľa. Na komparácii s inými dobovými periodikami sa môže podieľať aj faktor náboženských konfesií. Vývinový faktor skúmaného kalendára by mal smerovať do súčasnosti a analyzovať ostatné ročníky edície z aspektu súčasného adresáta. Práca sa metodologicky opiera o teóriu textu a textovú lingvistiku. Metódami empirického výskumu sú kritická analýza diskurzu, štylistická analýza textu vybraných žánrov, štatistické metódy pri vyhodnocovaní nákladu a ich predajnosti v rôznych obdobiach a metóda content analýzy z aspektu pragmatiky textu v zmysle atraktívnosti pre súčasného čitateľa. Čitateľský záujem a poznanie zvoleného periodika je možné skúmať metódou sociologicky orientovaného dotazníka. Prínos práce je v poznaní a možnej popularizácii periodika, ktoré v histórii slovenského národa zohrávalo významnú úlohu a z aspektu formovania hodnotovej hierarchie oslovuje aj súčasné generácie.

• Vývin slovenčiny v kontexte súčasného stavu rekonštrukcie praslovančiny
  The Development of Slovak Language in The Context of The Current Status of Reconstruction of Proto-Slavic
  Školiteľ/ka: dr. sc. Siniša Habijanec, PhD.
  Anotácia:
  Predmetom práce je analýza vybraného aspektu vývinu fonologickej alebo morfologickej sústavy slovenčiny v kontexte aktuálnych poznatkov o štruktúre praslovančiny. Napriek významnému pokroku v objasnení vzniku a vývinu slovenčiny dosiahnutému v 20. storočí, viaceré výklady a riešenia záslužných bádateľov (J. Stanislav, Ľ. Novák, E. Pauliny, R. Krajčovič), sa javia ako nedostatočne presvedčivé či neudržateľné pri konfrontácii so súčasnými poznatkami historicko-porovnávacej slovanskej jazykovedy a z nej vyplývajúcej rekonštrukcie praslovančiny, výskumu slovanských migracií a teórie jazykovej zmeny. Základnou metódou je konfrontačná analýza základných diel slovenskej historickej jazykovedy a súčasných teoreticko-metodologických diel historickej jazykovedy aplikovaných na slovenský jazykový materiál, pričom sa dôraz kladie na tie aspekty vývinu, ktoré pri uplatnení novších poznatkov nadobudnú inovatívne vysvetlenia analyzovaných javov. Konkrétna oblasť jazykového systému, ktorá bude predmetom práce, bude dohodnutá s uchádzačom na základe jeho znalostí a záujmov. Cieľom práce je reevaluácia niektorých doterajších konceptov vývivu slovenčiny – tých, na ktoré sú uplatiteľné novšie poznatky. Ďalším cieľom je uchádzačovo osvojenie si metód a základných postulátov historicko-porovnávacej jazykovedy, vyvíjanie schopnosti vnímania jazyka v diachrónnej perspektíve a rekonštrukcie prajazykového stavu na základe porovnania slovenčiny s vybranými slovanskými jazykmi.

Študijný program slovenské dejiny

Trnavská univerzita v Trnave

• Demeter Solúnsky v liturgickej tradícii veľkomoravskej proveniencie. (Analýza prameňov)
  -
  Školiteľ/ka: doc. PaedDr. ThDr. Šimon Marinčák, PhD.
  Anotácia:
  Bude doplnená

• J. Ľ. Rizner ako tvorca kultúrnej pamäti regiónu (Myjava, Záhorie)
  -
  Školiteľ/ka: Doc. Mgr. Katarína Žeňuchová, PhD.
  Anotácia:
  - Vzťah medzi lokálnymi dejinami a konštrukciou národnej identity. - Jazyk v jeho regionálnych štúdiách — vnímanie nárečí, ich hodnota pre národnú kultúru.

• Jazyk ako nástroj národnej mobilizácie v službách slovenského politického hnutia (1780–1918)
  -
  Školiteľ/ka: Doc. Mgr. Katarína Žeňuchová, PhD.
  Anotácia:
  - Ako sa jazykové argumenty (kodifikácia, nárečia, "reč ľudu") používali v politických programoch od Bernoláka, Kollára a Štúra po hlasistov a slovenských národovcov na začiatku 20. storočia

• Jozef Škultéty a formovanie moderného slovenského kultúrneho nacionalizmu: jazyk, literárna kritika a konštrukcia národných dejín (1880–1920)
  -
  Školiteľ/ka: Doc. Mgr. Katarína Žeňuchová, PhD.
  Anotácia:
  - Škultéty v dejinách slovenskej kultúrnej identity - Život, vplyvy a intelektuálne zázemie Škultétyho - Slovenské pohľady ako platforma kultúrneho nacionalizmu - Škultétyho koncepcia dejín slovenskej literatúry - Jazyková politika v Škultétyho redakčnej praxi - Škultéty a spor generácií (hlasisti, Vajanský, modernisti) - Vytváranie kánonu a jeho dlhodobý kultúrny vplyv

• Kult svätého Vojtecha v Uhorskom kráľovstve ako legitimačný etatický akt
  -
  Školiteľ/ka: Prof. PhDr. Vladimír Rábik, PhD.
  Anotácia:
  Bude doplnená.

• Patrocínia kostolov v baníckych lokalitách
  -
  Školiteľ/ka: Prof. PhDr. ThDr. Peter Zubko, PhD.
  Anotácia:
  Bude doplnená.

• Perzekvovaní, vyšetrovaní, súdení a väznení kňazi Spišskej diecézy (1945–1989)
  -
  Školiteľ/ka: prof. Peter Olekšák, PhD.
  Anotácia:
  Bude doplnená.

• Počiatky benediktínskej rehole v Uhorskom kráľovstve
  -
  Školiteľ/ka: Prof. PhDr. Vladimír Rábik, PhD.
  Anotácia:
  Bude doplnená.

• Politika jazykovej štandardizácie v slovenskom národnom hnutí (od Bernoláka po Hattalu)
  -
  Školiteľ/ka: Doc. Mgr. Katarína Žeňuchová, PhD.
  Anotácia:
  - Porovnanie bernolákovčiny, štúrovskej slovenčiny a hattalovskej úpravy z hľadiska ich spoločenského prijatia, politického významu a funkcie v budovaní inštitúcií.

• Sociálno-historická analýza kňazského zboru Spišskej diecézy (1776–1976)
  -
  Školiteľ/ka: prof. Peter Olekšák, PhD.
  Anotácia:
  Bude doplnená.

• Spišskí kňazi a Štátna bezpečnosť (ŠtB) 1945–1989: spolupráca, nátlak, odpor
  -
  Školiteľ/ka: prof. Peter Olekšák, PhD.
  Anotácia:
  Bude doplnená.

• Štatúty pražskej metropolitnej kapituly
  -
  Školiteľ/ka: Prof. PhDr. ThDr. Peter Zubko, PhD.
  Anotácia:
  Bude doplnená.

• Toponýmia vybraného mezoregiónu
  -
  Školiteľ/ka: Prof. PhDr. Vladimír Rábik, PhD.
  Anotácia:
  Bude doplnená.

• Trnavskí jezuiti v 17. a 18. storočí a biblické preklady
  -
  Školiteľ/ka: Prof. Róbert Lapko, Th.D., PhD.
  Anotácia:
  Bude doplnená.

• Vincent Sedlák, historik a onomastik - život a dielo
  -
  Školiteľ/ka: Prof. PhDr. Vladimír Rábik, PhD.
  Anotácia:
  Bude doplnená.

• Vývin cirkevnej organizácie katolíckej cirkvi v Uhorsku
  -
  Školiteľ/ka: Prof. PhDr. ThDr. Peter Zubko, PhD.
  Anotácia:
  Bude doplnená

• Život a dielo Jána Stanislava
  -
  Školiteľ/ka: Prof. PhDr. Vladimír Rábik, PhD.
  Anotácia:
  Cieľom dizertačnej práce je ambícia spracovať život a dielo Jána Stanislava, ktorý nesporne patrí medzi významné osobnosti slovenskej slavistiky a jazykovedy. Hoci v minulosti vyšlo niekoľko zborníkov o Jánovi Stanislavovi, tak doposiaľ nebola o tomto významnom jazykovedcovi napísaná žiadna monografia z pera historika, ktorá by komplexne zachytávala jeho život a dielo. Ján Stanislav sa vo svojej vedeckovýskumnej činnosti venoval dejinám slovenčiny, dialektológie, správnej slovenskej výslovnosti a pod. Výsledky svojej vedeckovýskumnej činnosti publikoval v dielach, z ktorých medzi najvýznamnejšie možno zaradiť: Liptovské Nárečia (1932), Slovenský juh v stredoveku (1948), Dejiny slovenského jazyka (1956-1973), Starosloviensky jazyk (1978). V týchto veľkých prácach, ako aj v ďalších menších dielach a článkoch dokázal, že na území Slovenska existujú stopy po účinkovaní sv. Konštantína a Metoda, že územie, na ktorom dnes žijú príslušníci slovenského národa bolo v stredoveku oveľa väčšie, ako tomu je v súčasností. Ján Stanislav sa okrem vyššie spomenutých tém venoval aj javiskovej reči, pretože jeho manželka, Delfína Stanislavová, bola členkou opery Národného divadla. Ján Stanislav napísal dve knihy a niekoľko článkov, v ktorých rozoberal správnu slovenskú výslovnosť. V rokoch 1950-1952 dokonca pôsobil na Vysokej škole múzických umení, kde prednášal aj javiskovú reč. Dizertačná práca by mala za cieľ zachytiť život Jána Stanislava a zároveň zosumarizovať jeho diela, v ktorých sa venoval, či už obdobiu Veľkej Moravy, alebo aj potrebe používať správnu slovenskú výslovnosť vo verejnom a mediálnom priestore. Z tohto dôvodu sa okrem jeho historických prác bude pozornosť venovať aj jeho článkom, týkajúcich sa správneho používania spisovnej slovenčiny, či už v divadlách, rozhlase, tlači a pod. Ján Stanislav síce navštevoval divadelné a operné predstavenia, no nebol iba obyčajným divákom, pretože jeho zámerom bolo spoznať úroveň poznania spisovnej slovenčiny u hercov a operných spevákov. Ďalším z ďalších cieľov dizertačnej práce bude zachytiť aj názory Jána Stanislava, v ktorých nesúhlasil s tvrdením napr. aj Miloša Weingarta, ktorý sa vyjadril, že na Slovensku nie sú stopy po účinkovaní solúnskych bratov, pozrieme sa na to, kedy sa prvý raz objavili názory Jána Stanislava o účinkovaní Sv. Konštantína a Metoda na našom území a pod., na základe akých poznatkov/argumentov tieto názory prezentoval a zároveň, ako sa jeho názory vyvíjali s jeho novými poznatkami/ďalším vedeckým bádaním. V práci sa bude poukazovať na argumenty Jána Stanislava, ktorými obhajoval svoje názory v otázkach, či existujú na území Slovenska stopy po účinkovaní solúnskych bratov, a či sa nachádzajú v starých textoch také jazykové prvky, ktoré možno vysvetliť iba zo slovenského jazyka.