V rámci medzinárodného vedeckého podujatia „Dies Academicus 2025 – La filologia slava oggi: continuità e riscritture“ v dňoch 23. – 24. októbra 2025 v priestoroch Accademia Ambrosiana v Miláne prof. PhDr. Peter Žeňuch, DrSc. sa uskutočnilo slávnostné vymenovanie jej nových akademikov slavistickej triedy. Veľký kancelár ambroziánskej akadémie, milánsky arcibiskup a metropolita Marius Delphini za nových riadnych akademikov slavistickej triedy vymenoval päť medzinárodne uznávaných osobností, medzi ktorými je prof. PhDr. Peter Žeňuch, DrSc., zo Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV, v. v. i.
Peter Žeňuch si prevzal diplom od Mons. Marca Mariu Navoniho, prefekta ambroziánskej akadémie, a Mons. Francesca Braschiho, riaditeľa slavistickej katedry ambroziánskej akadémie v Miláne. Členstvo v Accademia Ambrosiana je významným medzinárodným akademickým uznaním pre slovenského slavistu prof. PhDr. Petra Žeňucha, DrSc., ktorý sa tridsať rokov kontinuitne venuje výskumu vzťahov Slavia Latina a Slavia Byzantina. Vymenovanie za akademika je najmä ocenením jeho doterajšej práce v medzinárodnom akademickom prostredí, ktoré pokladá aj za záväzok ďalej rozvíjať slavistiku v medzinárodnom kontexte.
Panelová diskusia v milánskej ambroziánskej akadémii sa zamerala nielen na vývin slovanskej filologickej vednej disciplíny, ale aj na rozmanité aktuálne smerovania slavistickej vedy v európskom i širšom medzinárodnom priestore. Diskusia prebiehala za účasti renomovaných slavistov z Talianska, Belgicka, Poľska, Nemecka, Bulharska a Slovenska.
Hoci v 20. storočí dominoval pocit z prevahy ruskej slavistiky, predsa tento monolitný pohľad na slavistiku sa už transformuje prostredníctvom aktualizovaných metodologických prístupov, ako to zdôraznili výsledky medzinárodných zjazdov slavistov, osobitne aj 11. medzinárodný zjazd slavistov v Bratislave v roku 1993 a tiež nedávno skončený 17. medzinárodný zjazd slavistov v Paríži (2025), na ktorom bol prof. P. Žeňuch opätovne zvolený za koordinátora vedeckých komisií pri Medzinárodnom komitéte slavistov. Rozmanitosť slavistických smerovaní spôsobuje segmentáciu slavistiky na tzv. slovanské makroareály (Slavia Orientalia, Slavia Occidentalia, Slavia Meridionalia). Tento vývin sa ešte nezastavil, čo nakoniec vidno napríklad aj v kontexte súčasnej tragickej geopolitickej situácie vo východnej Európe. Fragmentáciu slavistiky na slavistické subdisciplíny preto nemožno pokladať za progres či koncepčný rozvoj. Interdisciplinárna, komplexná a komplementárna slavistická veda sa môže osobitne rozvíjať iba vďaka spolupráci osobnostne zainteresovaných slavistov a ich participácii na medzinárodnej slavistickej tímovej spolupráci. Takýto priestor aktuálne poskytuje napríklad Accademia Ambrosiana, ktorá od mája 2009 v rámci svojej slavistickej triedy uskutočňuje koordinovaný systematický výskum slovanského kultúrneho dedičstva. Stala sa preto dôležitým európskym výskumným centrom, ktoré utvorilo prostredie na pluralitnú kultúrnu komunikáciu vo všetkých jazykovo i konfesionálne diverzifikovaných oblastiach medzinárodnej slavistiky.
Accademia Ambrosiana pokladá medzikultúrne procesy v Európe za generátor inovačných pohľadov na európsky kultúrny vývin, a preto kladie dôraz na hľadanie rovnováhy medzi ambroziánskou identitou (chápanou v zmysle latinskej patristiky) a nelatinskými európskymi kultúrnymi tradíciami, osobitne v kontexte slovanských jazykov a kultúr v zmysle odkazu jej zakladateľa kardinála Frederika Boromejského (1564 – 1631).
Text a foto: Peter Žeňuch, SÚJS SAV, v. v. i.