Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Slavistický ústav Jána Stanislava SAV - Jan Stanislav Institute of Slavistics, SAS

         Russkaya versiya       English version

O ústave
Kontakt
Pracovníci
Granty
Časopisy
Publikácie
Konferencie
Doktorandské štúdium
Správy o činnosti
Fotografie
Knižnica
Slovenský komitét slavistov
Spolupracujúce inštitúcie
Zaujímavé linky
Aktualizácie
 

 

Koncepcia aktivít výskumu a vývoja SÚJS SAV na roky 2007 - 2010

 

Slavistický ústav Jána Stanislava SAV je vedecko-koordinačným centrom slovenských slavistických výskumov. Vedecká a vedecko-koordinačná činnosť slavistických výskumov vyplýva z úzkej spolupráce so Slovenským komitétom slavistov. Slavistický ústav Jána Stanislava SAV takýmto spôsobom koordinuje výskumy v rámci jednotlivých slavisticky orientovaných disciplín. 

Treba tiež pripomenúť, že uznesením Predsedníctva Slovenskej akadémie vied zo dňa 16. 12. 2004 Slavistický kabinet SAV s platnosťou od 1. januára 2005 bol premenovaný na Slavistický ústav Jána Stanislava SAV. Týmto pomenovaním sa vzdáva hold a úcta osobe a dielu významného slovenského slavistu Jána Stanislava (1904–1977). Toto významné uznanie postavenia slavistických výskumov v rámci SAV vyplynulo z neúnavnej a dlhodobej aktívnej a systematickej výskumnej činnosti v oblasti konfrontačných slavistických výskumov v národnom i medzinárodnom kontexte. 

Prehlbovanie interdisciplinárne organizovaných výskumov si nemožno predstaviť bez medzinárodnej spolupráce. V tejto súvislosti je dôležitá najmä koordinácia výskumných zámerov s Medzinárodným komitétom slavistov, ktorý tvoria zástupcovia jednotlivých národných komitétov a slavistických organizácií. Organizovanie medzinárodných zjazdov slavistov, na ktorých sa prezentujú najvýznamnejšie výsledky národných i medzinárodných interdisciplinárnych slavistických výskumov, pozitívne podnecuje smerovanie i postavenie slovenskej slavistiky v medzinárodnom kontexte. Medzinárodne akceptované slavistické výskumy, na ktorých sa významnou mierou podieľa Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, sú dôkazom aktuálnosti, naliehavosti a nezastupiteľnosti modernej slavistiky v stredoeurópskom i širšom európskom a medzinárodnom kontexte.

V domácom prostredí je táto spolupráca prirodzená a vyplýva z náplne a vedeckovýskumného zamerania spolupracujúcich pracovísk. Ponuky a výzvy určené jednotlivcom i vedeckým kolektívom, ktoré poskytujú možnosti aktívnej spolupráce na riešení vedeckých zámerov i pri prezentácii výsledkov doma i v zahraničí, sú smerodajné pri napĺňaní kvality cieľov vedeckého výskumu a sú určujúce pri uplatňovaní sa slovenského vedeckovýskumného potenciálu v konkurenčnom prostredí.

Slovenská slavistika, ktorú reprezentuje Slavistický ústav Jána Stanislava SAV ako koordinačné a vedeckovýskumné centrum slavistických výskumov na Slovensku, založená na porovnávacom výskume dosiahla v domácom i zahraničnom  meradle významné úspechy. O jej pevnom postavení svedčí aj spolupráca so zahraničnými partnermi v Nemecku, Taliansku, Bulharsku, v Rusku, Česku, Maďarsku, Švédsku, v USA i na Ukrajine. Spolupráca so zahraničnými inštitúciami pri realizácii aktuálnych a relevantných výskumných projektov založených na porovnávacích štúdiách je nemenej dôležitá ako spolupráca s domácimi inštitúciami. Osobitne významná je spolupráca s vysokými školami a ich vedeckovýskumnými pracoviskami. Naďalej sa bude pokračovať pri napĺňaní úloh vyplývajúcich z dohody o spolupráci so Slovenským komitétom slavistov pri zabezpečovaní koordinačnej činnosti slavistických výskumov na Slovensku a v spolupráci s Medzinárodnym komitétom slavistov. Bude sa pokračovať pri napĺňaní vedeckovýskumného pogramu SÚJS SAV a spolupráce s inými inštitúciami, najmä s Pontificio Istituto Orientale v Ríme pri riešení medzinárodného projektu zameraného na vydávanie pamiatok byzantskej a latinskej tradície a napĺňaní zámerov medzinárodnej vedeckej série Monumenta byzantino-slavica et latina Slovaciae. Osobitne významná je dohoda s Maticou slovenskou, Katolíckou univerzitou v Ružomberku, Trnavskou univerzitou, Užhorodskou národnou univerzitou, Ústavom bulharského jazyka Bulharskej akadémie vied a Ústavom slavistiky Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Za vyše desať rokov svojej existencie sa Slavistický ústav Jána Stanislava SAV stal uznávaným partnerom domácich aj zahraničných inštitúcií v Nemecku (Patristische Kommission der Akademie der Wissenschaften von Nordrhein-Westfalen), Rusku (Институт славяноведения а Институт русского языка им. В. В. Виноградова РАН), na Ukrajine (Iнститут українознавства iм. Крип’якевича НАНУ), v Česku (Ústav slavistiky Masarykovej univerzity) atď. 

Koncepcia výskumu v oblasti slavistiky v SAV sa aj v najbližšom období bude zameriavať na základný porovnávací výskum jazyka, kultúry, histórie, etnicko-konfesionálnych pomerov a hudby v karpatskom prostredí s presahom do európskej kultúry. Hovoriť o koncepcii výskumu na najbližšie obdobie preto znamená presne nastaviť priority a vymedziť aktuálne parciálne zámery základného výskumu, ktoré sa orientujú na dva základné okruhy: 1. výskum v oblasti výskumu slovenského kultúrno-historického a religiózneho priestoru v interakciách národných a európskych hodnôt a 2. interdisciplinárny a konfrontačný výskum jazyka, ľudovej slovesnosti a materiálnej kultúry a dejín osídlenia v oblasti slovensko-poľských, slovensko-rusínsko-ukrajinských, slovensko-južnoslovanských a slovensko-nemeckých kontaktov.

Prvoradou úlohou interdisciplinárneho slavistického bádania je koordinovaný, systematický a projektovaný výskum, ktorý v (stredo)európskom kontexte umožňuje slovenskej slavistike pokryť takto široko vnímané spektrum výskumných úloh. Uplatňovanie metód základného interdisciplinárneho výskumu, na ktorom sa podieľajú jazykovedci, kulturológovia, etnológovia, teológovia i historici, je v súčasnosti nevyhnutné. Je to devíza, ktorá slovenskej slavistike ponúka nové možnosti pri komplexnom objasňovaní otázok vzťahov medzi jazykmi, etnikami a kultúrami východu a západu, severu i juhu v európskom kontexte. Takto široko koncipovaný súbor výskumných úloh postupne zapĺňa medzery vo výskume a prezentácii slovenskej kultúry v kontexte duchovnej kultúry Európy. 

V súvislosti s našimi výskumnými zámermi však netreba zabúdať na dôležitý fakt, že prioritou nie je uprednostňovanie jednej tradície pred druhou, ale  spolužitie všetkých, ako aj ich vzájomné prelínanie a dopĺňanie. Veď práve v multikultúrnom priestore strednej Európy, ktorej sme neoddeliteľnou súčasťou, tieto danosti vyplynuli z trvalých a tradičných hodnôt založených na bezkonfliktných medzijazykových, medzietnických, medzikonfesionálnych a medzikultúrnych vzťahoch. Takýto prístup predovšetkým v súvislosti so základným výskumom je náším najvýznamnejším vkladom do konkurenčného prostredia európskej vedy.

Práve základný výskum, bez ktorého sa slavistika ako veda nevie zaobísť, dáva príležitosti doteraz zanedbávaným vedeckovýskumným okruhom, ako je napríklad výskum pamiatok z oblasti slovensko-latinských, slovensko-cirkevnoslovanských i slovensko-nemeckých písomností či výskum pamiatok rehoľných spoločenstiev františkánov, jezuitov i kamaldulov. Máme tu na mysli najmä vydávanie pamiatok z kamaldulského okruhu písomností, predovšetkým prípravu bibliofilského (faksimilného) vydania Kamaldulského slovníka v rámci renomovanej vedeckej série Biblia Slavica v Nemecku (predpoklad v rokoch 2008–2009). 

Osobitnú skupinu tvoria bádateľské aktivity zamerané na skúmanie hagiografických textov viažucich sa na veľkomoravskú tradíciu i výskumy v oblasti južnoslovanských, predovšetkým však slovensko-bulharských vzťahov (príprava ďalších dvoch zväzkov Bulharsko-slovenského slovníka) (predpoklad v rokoch 2007–2010). 

S ďalším okruhom zameraným na výskum neštylizovanej ľudovej prozaickej tvorby v zbierkach slovenských i zahraničných zberateľov z konca  19. a  začiatku 20. storočia sa úzko spája aj výskum jazykových a etnicko-konfesionálnych pomerov v karpatskom prostredí. 

Bádateľské úsilie v oblasti slovensko-rusínskych a slovensko-ukrajinských vzťahov súvisí napríklad s koordináciou výskumov Slovákov v zahraničí. Pozornosť sa sústredí aj na niektoré ďalšie aktuálne výskumy zamerané na výskum etnicko-náboženskej tolerancie a mobility, ktorý odkrýva niekoľko aspektov kultúrnej, etnickej a konfesionálnej štruktúry v etnicky, jazykovo, konfesionálne a kultúrne členitom karpatskom prostredí. Úlohou takýchto komplexných a interdisciplinárnych výskumov je odkrývať doteraz nepreskúmané otázky vzájomného súžitia národov a kultúr v strednej Európe.

V súčasnosti sa na vydanie intenzívne pripravuje doposiaľ nepublikovaný 750-stranový rukopisný spis Joannikija Baziloviča Explicatio Sacrae Liturgiae (...). Text pamiatky je napísaný dvojjazyčne v dvoch paralelných stĺpcoch vedľa seba: v cirkevnej slovančine a latinčine. Súčasný stav v oblasti výskumu pamiatok byzantskej tradície na Slovensku si vyžaduje nielen vydanie tejto pamiatky, ale najmä jeho komplexné spracovanie (úvodné štúdie, komentáre a poznámky k textu pamiatky; predpoklad v rokoch 2007 a 2008). Vydaním tejto pamiatky sa pokúsime poukázať na otázky medziobradovej komunikácie v skúmanom interkonfesionálnom karpatskom prostredí. V rámci edície Monumenta byzantino-slavica et latina Slovaciae sa na vedecké vydanie pripravuje historicko-polemická dizertácia Martina Sentivániho Dissertatio chronologico-polemica de ortu, progressu, ac diminutione Schismatis Graeci (...), ktorá tlačou vyšla v Trnave v roku 1703 a spis M. M. Olšavského Sermo de sacra occidentalem inter et orientalem Ecclesiam Unione(...) (Trnava 1764). Ide o dobové svedectvá o vzťahu medzi kresťanským Západom a Východom v skúmanom priestore bývalej Mukačevskej eparchie. Výskum prináša niekoľko zaujímavých postrehov západnej liturgicko-obradovej tradície na problematiku existencie cirkvi byzantského obradu v Uhorsku, predovšetkým sa však v spise pertraktuje potreba zjednotenia kresťanského Východu s Rímom formou únie (2008 a 2009). 

Intenzívne práce prebiehajú aj pri spracovávaní neštylizovanej ľudovej prozaickej tvorby, ktorá tvorí základ pre budovanie databázy naratívov rozličných žánrov v hraničnom priestore medzi Východom a Západom slovanského sveta. Osobitne sa kladie dôraz na tie záznamy naratívov, ktoré poukazujú na vplyvy a vzťahy medzi cirkevnými spoločenstvami veriacich latinskej a byzantsko-slovanskej tradície. Počítačové a dokumentačné spracovanie je nevyhnutnou zložkou prípravy, klasifikácie a katalogizácie variantov jednotlivých textov (2008–2010). Do výskumného plánu ústavu patrí aj výskum rukopisného súboru uglianskych ponaučení (zo 17. storočia), výkladov a kázní na nedele Štyridsiatnice a Päťdesiatnice a nedele a sviatky po Päťdesiatnici. Rukopis obsahuje dobové historicko-spoločenské pohľady a explikácie o aktuálnych historických udalostiach (predpoklad v roku 2009-2010). V rámci komparácie a vzťahov medzi kultúrnou a religióznou tradíciou Východu a Západu sa počíta aj s prípravou faksimilného vydania tlačeného spevníka Cantus Catholici. Jedným z dôležitých aspektov pri vedeckom vydaní tohto diela je jazyková, literárno-historická, kulturologická a tiež teologická a muzikologická analýza, ktorej cieľom je zmapovanie myšlienkovej výmeny medzi byzantským a latinským obradovým priestorom (2009-2010).

V rámci projektu zameraného na výskum a vydávanie pamiatok byzantskej a latinskej tradície sa ráta v rokoch 2007-2010 s vybudovaním databázy pamiatok, ktoré vznikli v ľudovom, cirkevnoslovanskom a latinskom jazyku a majú úzky vzťah k slovenskému prostrediu a v širšom kontexte sledujú etnicko-konfesionálne procesy v karpatskej oblasti. Prioritou výskumov zameraných na skúmanie jazykového, literárneho, historického, konfesionálneho  a kultúrneho vývinu karpatského regiónu nie je hľadanie univerzálnosti jednej tradície, ale v prvom rade sa snažíme realizovať výskum  zameraný na spolužitie a vzťahy medzi byzantsko-slovanskou i latinskou kultúrno-religióznou i obradovou tradíciou, ktoré v našom priestore našli vhodné podmienky pre vlastný kultúrny rozvoj.

V rámci vedeckých zámerov sa priebežne uskutočnia interdisciplinárne vedecké konferencie a semináre, na ktorých sa budú prezentovať výsledky výskumov našich kolegov a spolupracovníkov. Osobitne dôležitým bude príprava a vydanie parciálnych vedeckých štúdií, zborníkov a monografií.

Pri napĺňaní uvedených cieľov bude potrebné formulovať a predložiť relevantné projekty základného výskumu. Spolupráca so zahraničnými a domácimi inštitúciami umožňuje hľadať možnosti na realizáciu týchto interdisciplinárnych projektov. O podporu našich výskumných zámerov sa uchádzame aj v rámci výziev agentúry VEGA a APVV. Osobitne dôležitým bude uchádzať sa o projekty v štrukturálnych fondoch a medzinárodné mobilitné a výskumné projekty Vyšegradského fondu, medzivládnych dohôd financovaných prostredníctvom SAIA a pod.

 

 Doc. PhDr. Peter Žeňuch, CSc.

 

 

 

 

shopify analytics