Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Slavistický ústav Jána Stanislava SAV - Jan Stanislav Institute of Slavistics, SAS

         Russkaya versiya       English version

O ústave
Kontakt
Pracovníci
Granty
Časopisy
Publikácie
Konferencie
Doktorandské štúdium
Správy o činnosti
Fotografie
Knižnica
Slovenský komitét slavistov
Spolupracujúce inštitúcie
Zaujímavé linky
Aktualizácie

 

Poľská slavistika a výskum slovensko-poľských vzťahov
na stránkach časopisu Slavica Slovaca

 

Anita Račáková


Úvod
V úvodníku k prvému číslu novovzniknutého slavistického periodika Slavica Slovaca (1966), ktorého cieľom je systematický rozvoj slavistiky na Slovensku, sa upozorňovalo na nevyhnutnosť uskutočňovať porovnávacie štúdium slovenského jazyka a literatúry vo vzťahu k iným slovanským jazykom a literatúram, nielen k ruštine, ktorá v tom čase v komparatívnom výskume dominovala.[1] Vzhľadom na vzrastajúci význam slovenskej slavistiky v medzinárodnom kontexte sa tiež zdôrazňovala nevyhnutnosť sledovať vývin jazykovedného a literárnovedného myslenia v ostatných slovanských i neslovanských krajinách.[2]

 

Literárna veda

Slovenská literárnovedná polonistika v tom obodbí začala tiež napĺňať tieto požiadavky. Od polovice 60. rokov zažívala rozmach, „zlatú éru“ bádateľských aktivít. Na scénu vstupovala mladá generácia slavistov – slovenských polonistov a poľských slovakistov, reprezentovaná najmä Jozefom Hviščom a Pavlom Winczerom, ktorí sa prvýkrát výraznejšie prezentovali v roku 1967 na konferencii O slovensko – poľských literárnych vzťahoch v Smoleniciach (zborník z konferencie vyšiel v r. 1972 s názvom Vzťahy slovenskej a poľskej literatúry od klasicizmu po súčasnosť[3]). Podrobnú informáciu o tomto podujatí priniesol Zlatko Klátik v 2. čísle časopisu Slavica Slovaca roku 1968.[4] Úvodné vystúpenia konferencie boli venované teoretickým a metodologickým východiskám v komparatívnom výskume vo všeobecnosti. Ostatné referáty odrážali vtedajšie dvojaké nasmerovanie výskumných aktivít: sledovali kultúrno-historický rámec a priame kontakty slovenskej a poľskej literatúry, alebo odhaľovali vnútorné súvislosti medzi vývinom obidvoch literatúr. Väčšinou sa však orientovali na typologické výskumy a paralely, čo súviselo s postupným prenikaním nových postupov v porovnávacom štúdiu literatúr. Medzi poľských účastníkov patrili Józef Magnuszewski, Maria Bobrownicka, Jerzy Śliziński, Jadwiga Russocka, Danuta Abrahamowiczová, Jacek Kolbuszewski, Zdzisław Hierowski a iní, teda osobnosti, ktoré sa stali piliermi slovensko-poľskej spolupráce na poli literárnovednej komparatistiky.

Ich štúdie a recenzie sa objavovali tiež na stránkach časopisu Slavica Slovaca. V 3. čísle periodika roku 1967 bola publikovaná štúdia Józefa Magnuszewského, v ktorej autor konfrontuje romantického hrdinu v Štúrovej poézii a u Mickiewicza.[5] Vzťah štúrovcov k A. Mickiewiczovi, resp. vzťahy a paralely slovenského a poľského romantizmu, boli frekventovanou témou slovensko-poľských komparatívnych výskumov. Na spomínanej konferencii sa jej venovali okrem Józefa Magnuszewského aj Rudolf Brtáň a Jacek Kolbuszewski. Tento prúd rozvíjal tiež Jozef Hvišč. V 4. čísle periodika Slavica Slovaca r. 1968 vyšla jeho štúdia o slovenskej a poľskej romantickej balade, v ktorej analyzoval tvorbu Janka Kráľa a Adama Mickiewicza.[6] Na jej základe porovnával druhovoštrukturálne súvislosti slovenskej a poľskej balady. Uplatnenie genologicko-komparatívneho aspektu mu umožnilo „odkryť na jednej strane súvislosti Kráľovej baladickej tvorby s tvorbou Adama Mickiewicza, uznávaného za hlavného kodifikátora tohto literárneho druhu (v kontexte slovanských literatúr), na druhej strane znaky a mieru originálnosti Kráľovej baladickej tvorby v pomere k nadnárodným tvorivoumeleckým kvalitám romantickej balady.”[7] Zanedbávané neboli ani ostatné slovensko-poľské literárne súvislosti. Zaujímavé príspevky k ich výskumu tiež prinieslo 4. číslo časopisu Slavica Slovaca roku 1968. Rudolf Brtáň sa v ňom venuje recepcii Jana Kochanowského v českej a slovenskej literatúre,[8] Halina Ivaničková, významná osobnosť poľskej a zároveň slovenskej literárnovednej polonistiky a slavistiky, k nám prinášala nové podnety a moderný pohľad na literárnovedný výskum, predstavila národné a inteligentské mýty v povojnovej tvorbe Stefana Żeromského.[9] Jerzy Śliziński zas informoval o recepcii M. Kukučína v Poľsku.[10]

Výber polonistických príspevkov z hľadiska tém, ideových a metodologických východísk v 60. rokoch korešpondoval s novými prístupmi v oblasti porovnávacieho výskumu medziliterárnych vzťahov na Slovensku. Slovenskí literárnovední polonisti sa pripojili k línii štrukturálnej komparatistiky sformulovanej buď v samostatných prácach, alebo na stránkach periodika Slavica Slovaca, ktoré považovali za svoju základnú publikačnú platformu, a zároveň čerpali podnety aj z poľskej literárnej vedy (nitriansky Kabinet literárnej komunikácie napr. prevzal od Janusza Sławińského pojem literárna komunikácia, J. Hvišč aplikoval metódy a terminologický inventár poľskej genológie, P. Winczer uplatňoval poznatky a termíny M. Głowińského a Janusza Sławińského zo skúmania historickej poetiky).[11] O zásadných poľských prácach a problémoch poľskej teórie literatúry pravidelne informovali formou recenzií J. Hvišč, Z. Klátik, P. Winczer, J. Kolbuszewski a H. Ivaničková.[12] Prinášali tiež správy o rozvíjajúcich sa kontaktoch v reláciách slovensko-poľskej vedeckej spolupráce. V roku 1970 ich v 2. čísle periodika Slavica Slovaca podrobne zhodnotil J. Hvišč v článku Slovenská literárna veda v Poľsku.[13] Podľa autora sa spolupráca v tom období realizovala v troch základných líniách: „Prvá z nich sa realizuje na pláne teoretického výskumu, podmieneného staršími i novšími analytickými a teoretickými prácami Mikuláša Bakoša, Nory Krausovej, Viktora Kochola, konfrontovanými s obdobnými prácami Kazimierza Budzyka, Marie Dłuskej, M. R. Mayenovej, Henryka Markiewicza a iných. Nesie sa v znamení literárnovedného štrukturalizmu. [...] Druhý prúd sa koncentruje okolo spolupráce nitrianskeho Inštitútu literárnej komunikácie pri Pedagogickej fakulte s pracovníkmi varšavského Instytutu Badań Literackich Poľskej akadémie vied. Vychádza tiež z literárnovedného štrukturalizmu, aplikovaného podmienene na otázky literárneho štýlu a jeho významových realizácií. [...] Napokon tretí prúd sa realizuje po línii komparatívneho výskumu medziliterárnych vzťahov a súvislostí.“[14] Najintenzívnejšie sa rozvíjal tretí prúd.

Odzrkadlením zvýšeného záujmu poľskej vedeckej komunity o slovenský literárnovedný výskum, najmä o Ďurišinovu koncepciu komparatívneho výskumu medziliterárnych vzťahov, bola konferencia o poľsko-slovenských kultúrnych vzťahoch, ktorá sa uskutočnila v roku 1970 v Krakove a nadväzovala na smolenickú konferenciu (zborník vyšiel s názvom Związki i paralele literatur polskiej i słowackiej[15]). O jej tematickom zameraní a cieľoch podrobne informoval v 4. čísle časopisu Slavica Slovaca v roku 1970 Pavol Winczer.[16] Napriek prudkému rozmachu vzájomnej poľsko-slovenskej spolupráce sa stále nedarilo zaplniť existujúce medzery v osvetľovaní styčných bodov a rozdielov literárneho vývinu v obidvoch krajinách, čo sa prejavilo aj v niektorých konferenčných vystúpeniach. Teoretickým podkladom pre konferenciu bolo úvodné slovo D. Ďurišina o štrukturálnych koreňoch modernej komparatistiky. P. Wincer ho vnímal ako nepriamu kritiku toho, že aktívne prijímanie podnetov z cudzích literatúr, ktoré sa vtedy zdôrazňovalo, zostáva iba v deklaratívnej rovine a v praxi sa uplatňuje iba zriedka. Ďalším kritickým hlasom nasmerovaným tentokrát do radov poľskej slovakistiky bol referát Z. Niedzielu, ktorý poukázal na diskontinuitu poľskej slovakistiky a deformáciu obrazu slovenskej literatúry v Poľsku.[17] Aj na krakovskom stretnutí dominovali referáty venované preromantizmu a romantizmu, ale otvorili sa i ďalšie okruhy problémov – realizmus a literatúra 20. storočia. Líniu porovnávacej typológie naďalej reprezentovali J. Magnuszewski, M. Bobrownicka, P. Winczer, J. Hvišč a H. Ivaničková.

Obidve konferencie a publikačné výstupy z nich označil J. Hvišč a P. Win­czer v článku Tridsať rokov literárnovednej polonistiky[18] za vrcholné prejavy spolupráce poľskej literárnovednej slovakistiky a slovenskej polonistiky. Uvádzanú štúdiu možno v istom zmysle pokladať za orámcovanie 1. obdobia (roky 1966 – 1975) prezentácie polonistických literárnovedných výskumných aktivít na stránkach časopisu Slavica Slovaca. Detailne sumarizuje a súčasne hodnotí výsledky dosiahnuté v jednej z kvantitatívne, no najmä kvalitatívne najproduktívnejších etáp vývinu slovenskej literárnovednej polonistiky. Ukazuje, na čo sa nadväzovalo, čo z poľskej teórie na Slovensku a slovenskej teórie v Poľsku predstavovalo impulz pre domáci vývin, ktoré inštitúcie rozvíjali najintenzívnejšiu spoluprácu, no najmä to, kam by sa mal výskum uberať v budúcnosti.

Za zaujímavý úsek v tomto období (1966 – 1975) možno považovať roky 1971 až 1975, keď Slavica Slovaca popri literárnovedných polonistických štúdiách J. Hvišča o povojnových súvislostiach slovenskej a poľskej antifašistickej prózy[19] a P. Winczera o poľskej medzivojnovej marxistickej kritike[20] a premenách lyrického subjektu v slovenskej a poľskej poézii 50. rokov[21] uverejnila viacero štúdií z oblasti poľskej teórie prekladu. Pravdepodobne to súviselo s tým, že od roku 1971 sa hlavným redaktorom periodika Slavica Slovaca stal A. Popovič a jeho zástupcom pre jazykovedu F. Miko, ktorí sa zaslúžili o konštituovanie špecializovanej teórie umeleckého prekladu na Slovensku, rozvíjali komunikačnú teóriu prekladu a stáli pri zrode nitrianskej prekladateľskej školy. Poľské štúdie dokladujú, že jej východiská boli u našich severných susedov známe a mali vplyv na formovanie moderných prístupov v translatologických výskumoch v Poľsku. V 4. čísle periodika Slavica Slovaca roku 1972 sa Jerzy Święch zamýšľa nad vzťahom prekladu a dejín literatúry.[22] Cituje A. Popoviča, ale vychádza najmä z J. Levého, ktorý v duchu pražského štrukturalizmu chápal preklad ako súčasť literárneho procesu, ale zároveň ukazuje, ako sa toto chápanie v poľskej teórii dynamicky modifikovalo. V tom istom čísle vychádza štúdia Jacka Balucha o úlohe normy ako určujúcom faktore pri výbere prekladateľskej stratégie na jednej strane, a konvencie ako vstupnej premennej u príjemcu na strane druhej v procese interpretácie a hodnotenia prekladu.[23] O rok neskôr predstavuje Hanna Walińska v štúdii o intratextovom preklade, dovtedy málo prebádanej oblasti, zaujímavý pohľad na princípy tvorby textu. Tento typ prekladu chápe ako vnútrotextovú transformáciu prebiehajúcu na paradigmatickej osi.[24] Opiera sa najmä o teoretické východiská významnej osobnosti poľskej i svetovej translatológie, ktorej práce mali pomerne veľký ohlas aj u nás, Edwarda Balcerzana, ale nie je jej neznámy ani Popovičov pojmový aparát. Slovenská polonistika do tohto obrazu prispela štúdiou P. Winczera o Horovových prekladoch z Juliana Przybośa[25] (K tejto téme sa autor vrátil v 2. čísle časopisu Slavica Slovaca z r. 1981[26] a v nasledujúcom období útlmu zostáva v priestore translatológie[27]) a recenziou Edity Kopálovej o krakovskom zborníku o preklade s názvom O teorii i historii przekładu artystycznego, ktorý bol vydaný v r. 1974 pod redakciou Jacka Balucha[28]. Konferencia bola významná tým, že sa na nej prvýkrát v Poľsku nastolila problematika definovania pojmu teória umeleckého prekladu. Jediným účastníkom zo Slovenska bol A. Popovič. Vo svojom vystúpení predstavil smerovanie slovenského výskumu v oblasti teórie umeleckého prekladu vychádzajúce z modelu literárnej komunikácie. Jeho príspevok mal pomerne širokú odozvu. Zásluhou Antona Popoviča a jeho intenzívnej spolupráce s Januszom Sławińským vyšla v roku 1972 aj veľmi cenná antológia poľskej literárnej metodológie a teórie mapujúca roky 1914–1965,[29] ktorá však bola cenzurovaná a informácia o nej sa neobjavila ani na stránkach periodika Slavica Slovaca. Pripomínajú ju iba J. Hvišč a P. Winczer v už spomínanom sumarizujúcom príspevku Tridsať rokov literárnovednej polonistiky.[30]

Ako sme naznačili vyššie, v závere 1. obdobia sa začína prejavovať útlm a 80. roky znamenali stagnáciu polonistických publikačných aktivít v oblasti literárnej vedy v periodiku Slavica Slovaca. Podobná bola situácia aj v prekladovej tvorbe. Mnohí poľskí autori sa stali pre vydavateľstvá tabu. Kým v 60. rokoch a v prvej polovici 70. rokov k nám nová generácia slovenských prekladateľov-polonistov prinášala tvorbu mladej a strednej generácie poľských autorov, ktorá vo viacerých prípadoch suplovala domáci vývin (Tadeusz Różewicz, Sławomir Mrożek, Stanisław Witkiewicz a iní), v závere 70. rokov a celé 80. roky sa siahalo, popri oficiálnych autoroch socialistického realizmu a konzumnej literatúre, najmä po osvedčených starších autoroch, ako bol Henryk Sienkiewicz, Władysław Reymont, Stefan Żeromski či Bolesław Prus.

Možnosti porovnávacieho výskumu v 2. období (1976–1989) naznačil J. Hvišč v recenzii práce M. Bobrownickej Z problemów literatur słowiańskich publikovanej v 2. čísle Slavica Slovaca roku 1977.[31] Perspektívu výskumu obaja autori vidia v zasadení otázky slovenskej literatúry do širšieho slavistického kontextu, pričom literárnovedná slavistika by mala byť zjednotená nie spoločnou ideológiou ako doteraz, ale príbuznou metodológiou. Väčšinu plánov, žiaľ, zahatala práve ideológia. V rokoch 1976 až 1989 uverejnila Slavica Slovaca iba niekoľko literárnovedných polonistických štúdií. Ich autori buď kontinuujú v kompartívnom výskume žánrových foriem (J. Hvišč v štúdii o slovenskej modifikácii poľských krakoviakov[32]), alebo tento priestor opúšťajú a do popredia vysúvajú kultúrno-historický či ideologický rámec literárnych diel (J. Hvišč v štúdii o povojnových súvislostiach slovenskej a poľskej antifašistickej literatúry[33] či obraze poľskej literatúry v slovenskej obrodeneckej kritike[34] a P. Winczer v príspevku o poľskej próze o dedine zo 60. a 70. rokov[35]), príp. sa venujú translatológii (P. Winczer).

Celé toto obdobie zhodnotil P. Winczer v článku uverejnenom v 2. čísle Slavica Slovaca roku 1991 s názvom Československo-poľské vedecké kontakty v 60. rokoch a ich znovuoživenie.[36] Reaguje v ňom na konferenciu Polská literatura 80. let a recepce polské literatury v 80. letech v Československu, ktorá sa konala v Prahe necelý rok po novembrových udalostiach roku 1989. Autor v nej vidí nadviazanie na pretrhnutú tradíciu a hovorí, že konferenciou sa „v novej spoločenskej situácii takmer symbolicky znovuoživuje tradícia vedeckej spolupráce v literárnej vede, košato sa rozvíjajúca v druhej polovici 60. rokov, slabnúca v nežičlivých podmienkach nasledujúceho decénia [...] a z politických dôvodov navonok takmer prerušená po r. 1980“[37]. P. Winczer prináša zaujímavé poznatky o referátoch, ktoré sa týkali poľskej literatúry 80. rokov. Vyplynulo z nich, že v Poľsku boli pomerne dobre dostupné neoficiálne publikácie (ilegálne časopisy, kde sa prezentovali celé diela aj kratšie texty emigračných autorov alebo opozičnícka poézia vydávaná za výnimočného stavu a pod.), vďaka ktorým sa rozšírilo ideovo-umelecké spektrum a okruh tém (napr. Poliaci v stalinských väzeniach a lágroch), čo celkom zmenilo kultúrnu a literárnu situáciu v Poľsku. Recepcia tohto prúdu na Slovensku, ako sme už uviedli vyššie, bola znemožnená a prerušená bola aj kontinuita literárnovedného výskumu. Na konferencii sa tiež ukázalo, že na začiatku 90. rokov sa pozornosť literárnych vedcov presunula z literárnej štruktúry a sémantiky na pragmatiku a spoločenské funkcie literatúry.[38]

Počas 90. rokov sa podľa slov J. Hvišča v úvodníku k zborníku Slovensko-poľské jazykové a literárne vzťahy vízia nadviazania na pretrhnutú tradíciu nenaplnila, ako sa pôvodne očakávalo. Medziliterárne vzťahy sa komercionalizovali, prekladalo sa málo, ale tentoraz z iných dôvodov ako v 80. rokoch a polonistika sa viac primkla k slovakistike.[39] Kvantitívny pokles však nie vždy znamenal aj zníženie kvality výskumu. Do odčlenenia literárnovednej sekcie časopisu Slavica Slovaca v roku 1992 vyšli na jej stránkach tri polonistické štúdie – Leszek Hensel porovnával Karvašov a Mrožkov pohľad na svet,[40] J. Hvišč, verný genologicko-komparatívnemu výskumu, sa venoval recepcii poľskej historickej prózy v slovenskej literatúre[41] a Z. Niedziela rozpracoval problematiku poémy Ľ. Kubániho reflektujúcej obdobie vlády Žigmunda Augusta v Poľsku[42]. Po roku 1992 sa publikačnou platformou literárnovedných polonistov, ale aj prekladateľov stali časopisy Revue svetovej literatúry, Romboid, Slovenské pohľady, Literárny týždenník, zborníky a knižné publikácie a v neposlednom rade časopis Kontakty vychádzajúci od roku 2002 ako orgán Slovensko-poľskej komisie humanitných vied Ministerstva školstva SR, ktorej úlohou je koordinovať komplexný interdisciplinárny výskum slovensko-poľských a poľsko-slovenských vzťahov.

 

Jazykoveda

Výskum slovensko-poľských jazykových vzťahov a kontaktov sa uberal vlastnou cestou a udržiaval si svoju kontinuitu. Za kvantitatívne najplodnejšie obdobie môžeme na rozdiel od literárnovednej polonistiky pokladať 70. a 80. roky. V 60. rokoch (1. obdobie prezentovania jazykovedných polonistických prác v časopise Slavica Slovaca) sa objavili celkovo iba štyri štúdie: Danuty Abrahamowiczovej o Janovi Badouinovi de Courtenay,[43] F. Buffu O tzv. slovesných podstatných menách v poľštine a slovenčine[44] a K charakteristike zakončenia slov latinského a gréckeho pôvodu v slovenčine a poľštine[45] a Kazimierza Polańského Problem zdań relatywnych na przykładzie języka górnołużyckiego.[46] Omnoho bohatšia bola však recenzná činnosť. Venovali sa jej slovakisti (M. Majtán, K. Habovštiaková, Jana Dvončová, Marie Majtánová) alebo „dvojdomí“ bádatelia, ako A. Habovštiak alebo už spomínaný F. Buffa. Obidvaja sa zaujímali o slovensko-poľské jazykové kontakty a zároveň sa venovali aj slovenským nárečiam. Medzi recenzovanými prácami dominovali práve publikácie z dialektológie.[47] Línia prezentovania výskumu jazykových javov vyskytujúcich sa na územiach, kde dochádzalo ku kontaktu jazykovo a etnicky rôznorodého obyvateľstva, pretrvávala aj v nasledujúcom období (70. a 80. roky). Ďalšie recenzované práce sa v 1. etape týkali synchrónnej, diachrónnej alebo porovnávacej fonetiky,[48] onomastiky a etymológie.[49]

V 70. rokoch (2. obdobie) pokračoval výskum nárečí v pohraničných oblastiach. V roku 1971 uverejnila Slavica Slovaca v 1. čísle štúdiu Mieczysława Karaśa s názvom Językoznawstwo wobec problematyki karpackiej,[50] o 3 roky neskôr príspevok Alfreda Zarębu Ze zjawisk językowych na pograniczu polsko-słowackim[51] a v roku 1975 pohľad A. Habovštiaka na slovensko-poľské kontakty v mikrotoponymii Oravy.[52] Skúmanie nárečí v pomedzných areáloch považoval za aktuálnu úlohu slovenskej slavistiky aj Jozef Štolc. Tento cieľ predstavil na zasadnutí Československo-poľskej jazykovednej komisie ČSAV a PAN v Prahe roku 1972, o ktorej na stránkach periodika Slavica Slovaca informovala K. Habovštiaková.[53] Synteticky spracovať túto problematiku sa podarilo o 20 rokov neskôr J. Dudášovej-Kriššákovej v monografii Goralské nárečia. Odraz slovensko-poľských jazykových kontaktov na fonologickej rovine[54] vydanej z príležitosti bratislavského zjazdu slavistov.

Druhá skupina polonistických príspevkov mala synchrónny charakter a týkala sa morfologického a syntaktického systému súčasnej poľštiny. Ich autori Roman Laskowski,[55] Maciej Grochowski[56] a Zuzana Topolińska[57] patrili medzi tvorcov tzv. transformačno-generatívnej koncepcie opisu gramatiky súčasného poľského jazyka, ktorá vyšla roku 1984 pod názvom Gramatyka współczesnego języka polskiego. Składnia.[58] Odrážajú sa v nej celkom nové modely opisu gramatického systému vychádzajúce z generatívnej syntaxe N. Chomského. Viaceré koncepty tejto fundamentálnej poľskej morfologicko-syntaktickej syntézy našli odozvu aj medzi slovenskými jazykovedcami rozvíjajúcimi teóriu intencie a valencie.

Poslednú skupinu štúdií v tomto období by sme mohli nazvať frazeologická. Andrzej Maria Lewicki v článku O minimalnych jednostkach frazeologicznych[59] prezentuje poľský pohľad na definície niektorých základných pojmov frazeológie a S. Skorupka v štúdii Frazeologia porównawcza języków słowiańskich[60] naznačuje úlohy, pred ktorými stojí slavistika v oblasti frazeologických výskumov. Hovorí, že v prvom rade je potrebné vytvoriť materiálovú bázu pre komparatívny výskum frazeológie slovanských jazykov a v ďalšej perspektíve vypracovať porovnávací slovník, ktorý by mal zahŕňať spoločné frazeologické štruktúry.[61] Príspevkom slovenskej polonistiky k dosiahnutiu stanoveného cieľa sú dve cenné práce F. Buffu z oblasti poľsko-slovenskej komparatívnej frazeológie O poľskej a slovenskej frazeológii[62] a Poľsko-slovenský frazeologický slovník.[63]

V recenznej činnosti tohto obdobia badať výraznejší príklon k prácam z oblasti synchrónneho výskumu súčasných jazykov. Väčšina recenzovaných poľských prác sa týka poľskej jazykovej kultúry, lexikológie a lexikografie, terminológie, slovotvorby súčasnej poľštiny a morfológie. Výber bol zrejme ovplyvnený zložením redakčného kolektívu periodika Slavica Slovaca a vedeckými záujmami autorov recenzií, ku ktorým patril S. Ondrejovič, J. Horecký, J. Bosák, K. Buzássyová a ďalší.

V 80. rokoch komparatívny polonistický výskum na stránkach časopisu Slavica Slovaca prezentoval vo viacerých štúdiách E. Lotko, ktorý porovnával morfonológiu, slovnú zásobu a spájateľnosť slovies v poľštine a češtine. Recenzná činnosť sa stala doménou slovenskej polonistky prof. M. Pančíkovej. Okrem nej prinášali informácie o aktuálnych poľských prácach aj J. Horecký[64], J. Bosák[65], K. Buzássyová[66] a iní. Istú stagnáciu jazykovednej slavistiky a komparatívnych výskumov v tomto období naznačil Jozef Ružička v úvodníku k 1. číslu periodika Slavica Slovaca roku 1983. Výskum by sa podľa neho mal sústrediť na metodologicky modernejšie spracovanie užšej problematiky jednotlivých slovanských jazykov a na konfrontačné štúdium slovanských i neslovanských jazykov. Slovenská slavistika by nemala byť reprezentovaná iba rusistikou a slovakistikou.[67] Podobné pripomienky vyjadrila už o rok skôr Eleonóra Kučerová v hodnotení a periodizácii jazykovednej slavistiky v časopise Slavica Slovaca.[68] Cieľom výskumu v treťom období (od 80. rokov) by podľa nej malo byť pokračovanie konfrontačného štúdia slovanských jazykov, ale predovšetkým koordinácia výskumu. K náprave napriaznivého stavu začalo dochádzať až v 90. rokoch po prijatí nového programu jazykovedného slavistického výskumu na Slovensku.

V nadväznosti na spomenuté ciele z obdobia prelomu 70. a 80. rokov nemožno obísť problematiku plánovaného veľkého projektu z oblasti slovensko-poľskej lexikografie – slovensko-poľského a poľsko-slovenského slovníka. O aktuálnych úlohách v tejto súvislosti hovoril Š. Ondruš v správe o koncepcii slovníka, ktorá vyšla v 1. čísle periodika Slavica Slovaca roku 1981.[69] Autor v úvode načrtáva pozadie vzniku koncepcie. Bezprostredným podnetom pre začatie prác na jeho príprave bola dohoda medzi ČSSR a PĽR z roku 1975, kde bola zakotvená úloha pripraviť slovensko-poľský a poľsko-slovenský slovník väčšieho rozsahu ako doteraz (70 000 hesiel). Za poľskú stranu bola jej plnením poverená krakovská slovakistika pod vedením prof. Honowskej. Členkami autorského kolektívu boli Maryla Papierz, Halina Mieczkowska, Elżbieta Orwińska a Zofia Trojanová. Na slovenskej strane bola úloha zverená Katedre slavistiky a indoeuropeistiky pod vedením Š. Ondruša s konzultantom zo SAV F. Buffom. Členkou autorského kolektívu bola M. Pančíková. Práce sa z personálnych dôvodov začali až v r. 1978. V tom istom roku sa na stretnutí v Bratislave prijalo uznesenie, že obe pracoviská pripravia informáciu o koncepcii slovníkov. Prvý elaborát krakovskej strany bol posúdený Š. Peciarom a prediskutovaný na jednodňovom sympóziu v Bratislave roku 1980. Prepracovaný variant v kompletnej podobe aj so vzorovými heslami zverejnila Slavica Slovaca v už spomínanom čísle roku 1981. Treba dodať, že Slovensko-poľský slovník vyšiel v Krakove roku 1998. Poľsko-slovenský slovník dodnes nevyšiel.

Hoci publikačné aktivity slovenských jazykovedných polonistov na stránkach periodika Slavica Slovaca boli čiastočne utlmené, výskum sa neprerušil. Intenzívne sa rozvíjali kontakty mladšej a strednej generácie slovenských polonistov reprezentovaných najmä osobnosťou M. Pančíkovej a poľských slovakistiek sústredených v Krakove (H. Mieczkowska, M. Papierz, E. Orwińska-Ruziczka). Potreba zintenzívnenia slovensko-poľského jazykovedného porovnávacieho výskumu postaveného na širších slavistických základoch a prehĺbenia vzájomnej spolupráce na prelome 80. a 90. rokov (1988 – 1994) bola podnetom pre vydanie série zborníkov Studia Linguistica Polono-Slovaca, striedavo vychádzajúcej v Poľsku a na Slovensku v rámci bilaterálnej inštitucionálnej kooperácie Instytutu Języka Polskiego PAN a Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV. Okrem vyššie uvedených autoriek k pravidelným prispievateľom patrili F. Buffa, J. Kriššáková, I. Ripka, J. Skladaná, A. Habovštiak, P. Žigo, F. Buffa a ďalší slovakisti či slavisti. Väčšina štúdií mala charakter komparácie dvoch jazykových systémov (slovenského a poľského), alebo sa v nich sledovali jazykové javy na širšom pozadí vývinu slovanských jazykov. Zborníky môžeme vnímať ako zaplnenie medzery v porovnávacom výskume nielen slovensko-poľských jazykových vzťahov a kontaktov.

V roku 1996 sa jazykovedná polonistika na stránky časopisu Slovaca Slovaca vrátila. Aktívny bol predovšetkým F. Buffa, ktorý publikoval viacero príspevkov o poľsko-slovenských jazykových vzťahoch, neskôr vydaných súborne v podobe monografie Z poľsko-slovenských jazykových vzťahov[70]. Komparatívny charakter mali aj štúdie J. Dudášovej o fonologickom systéme slovenčiny v porovnaní s poľštinou[71], Janusza Siatkowského o slovanských názvoch poľovníka vo svetle materiálov Slovanského jazykového atlasu,[72] Ewy Siatkowskej o vplyve protireformácie na vývin západoslovanských jazykov[73] a M. Vojtekovej o predložkách v spisovnej slovenčine a poľštine.[74] Recenzie v tomto období pokrývali najmä Ľ. Králik, Š. Lipták, M. Dobríková, E. Krasnovská, M. Benža a ďalší. Výber recenzovaných prác bol veľmi pestrý a zväčša korešpondoval s bádateľskými aktivitami autorov recenzií a celkovým novodefinovaným nasmerovaním slavistických výskumov na Slovensku i z neho vyplývajúcou obsahovou náplňou periodika Slavica Slovaca (objavili sa práce z oblasti slovanskej etymológie, poľskej i slovanskej onomastiky, slovanskej dialektológie v súvislosti s prípravou Slovanského jazykového atlasu, ľudovej kultúry Slovákov v Poľsku, slovensko-poľských jazykových a literárnych vzťahov).

Zároveň sa koordinovaný slovensko-poľský komparatívny výskum od roku 1996 začal realizovať v rámci Slovensko-poľskej komisie humanitných vied Ministerstva školstva SR a Polsko-Słowackej Komisje Nauk Humanistycznych Ministerstwa Nauki i Szkolnictwa Wyższego RP. Komisiu tvoria dve sekcie a stretáva sa pravidelne raz za rok na zasadnutiach spojených s konferenciou, ktorej tematické zameranie sa schvaľuje s ročným predstihom podľa potrieb riešených projektov. Cieľom stretnutí pracovných skupín je zhodnotiť aktuálny stav projektov, príp. stanoviť nové priority. Takouto formou sa už od roku 2002, kedy sa na 6. zasadnutí komisie nastolila idea komplexného interdisciplinárneho výskumu slovensko-poľských a poľsko-slovenských vzťahov, darí koordinovane posúvať poznanie v oblasti histórie, jazykovedy, literárnej vedy, prekladu a folkloristiky dopredu. Bádateľské aktivity by sme mohli rozdeliť do troch základných okruhov – dejiny Spiša/Oravy, slovensko-poľské a poľsko-slovenské vzťahy po „nežnej revolúcii“ (1989 – 2005), výučba slovenčiny v Poľsku a poľštiny na Slovensku. Čiastkové výstupy projektov, ale i tematicky súvisiace štúdie či kratšie články sú od roku 2002 uverejňované v hlavnej časopiseckej platforme slovenskej polonistiky a poľskej slovakistiky v časopise Kontakty vydávanom komisiou raz ročne striedavo v Poľsku a na Slovensku. Okrem nových vedeckých poznatkov periodikum prináša bibliografické súpisy polonistických prác na Slovensku a slovakistických v Poľsku, novinky z vydavateľskej činnosti, informácie o polonistických konferenciách, kultúrnych aktivitách a pod. Je cenným zdrojom informácií o vývoji interdisciplinárne koncipovaného komparatívneho štúdia slovensko-poľských vzťahov a kontaktov. O najvýznamnejších výstupoch výskumov zastrešovaných komisiou informovala aj Slavica Slovaca formou recenzií.

 

 

Bibliografia polonistických príspevkov publikovaných v periodiku Slavica Slovaca v rokoch 1966 – 2014

 

Štúdie a rozhľady

 

Literárna veda

Brtáň, Rudo: Jan Kochanowski v českej a slovenskej literatúre. In Slavica Slovaca, 1968, roč. 3, č. 4, s. 379-390.

Hensel, Leszek: Karvašov a Mrožkov pohľad na svet. In Slavica Slovaca, 1990, roč. 25, č. 4, s. 293-302.

Hvišč, Jozef: Slovenská a poľská romantická balada. In Slavica Slovaca, 1968, roč. 3, č. 4, s. 399-411.

Hvišč, Jozef: K otázke vzniku literárnych druhov v romantizme. In Slavica Slovaca, 1972, roč. 7, č. 2, s. 111-117.

Hvišč, Jozef: Recepcia poľskej antifašistickej prózy na Slovensku po roku 1945. In Slavica Slovaca, 1973, roč. 8, č. 2, s. 176-190.

Hvišč, Jozef: Literárna genológia a komparatistika. In Slavica Slovaca, 1975, roč. 10, č. 2, s. 129-141.

Гвищ, Иозеф: Проблема историзма в словацкой и польской послевоенной литературе. In Slavica Slovaca, 1975, roč. 10, č. 4, s. 360-369.

Hvišč, Jozef: Východisko a smer. (Povojnové súvislosti slovenskej a poľskej antifašistickej literatúry). In Slavica Slovaca, 1978, roč. 13, č. 2, s. 162-173.

Hvišč, Jozef: Slovenské modifikácie poľských krakoviakov (Konfrontácia žánrových foriem). In Slavica Slovaca, 1980, roč. 15, č. 4, s. 368-385.

Hvišč, Jozef: Obraz poľskej literatúry v slovenskej obrodeneckej kritike. In Slavica Slovaca, 1983, roč. 18, č. 2, s. 114-125.

Hvišč, Jozef: Obraz poľskej literatúry v slovenskej literárnej vede a kritike. In Slavica Slovaca, 1987, roč. 22, č. 4, s. 349-364.

Hvišč, Jozef: Obraz poľskej literatúry v slovenskej literárnej vede a kritike. In Slavica Slovaca, 1988, roč. 23, č. 2, s. 198-216.

Hvišč, Jozef: Recepcia poľskej historickej prózy v slovenskej literatúre. In Slavica Slovaca, 1990, roč. 22, č. 4, s. 302-311.

Ivaničková, Halina: O národných a inteligenstkých mýtoch v povojnovej tvorbe St. Žeromského. In Slavica Slovaca, 1968, roč. 3, č. 4, s. 415-426.

Jagiełło, Jadwiga: Čas v ľudovej balade. In Slavica Slovaca, 1976, roč. 11, č. 4, s. 336-342.

Kolbuszewski, Jacek: Kilka uwag o tematyce tatrzańskiej w literaturze polskiej początków XIX wieku (1811–1830). In Slavica Slovaca, 1970, roč. 5, č. 2, s. 182-189.

Dudášová-Kriššáková, Júlia: Pavol Országh Hviezdoslav (1849 – 1921) a Roman Zawiliński (1855 – 1932). In Slavica Slovaca, 2005, roč. 40, č. 2, s. 97-103.

Magnuszewski, Józef: Bohater romantyczny poezji Ľudovíta Štúra w zestawieniu z niektórymi postaciami Mickiewiczowskimi. In Slavica Slovaca, 1967, roč. 2, č. 3, s. 193-212.

Niedziela, Zdzisław: Slovenská poéma o Barbare Radziwiłłówne. In Slavica Slovaca, 1991, roč. 26, č. 4, s. 330-336.

Sedlák, Ján: Súčasná poľská próza v literárnej kritike. In Slavica Slovaca, 1967, roč. 2, č. 3, s. 213-221.

Sławiński, Janusz: Synchrónia a diachrónia v literárnohistorickom procese. In Slavica Slovaca, 1966, roč. 1, č. 2, s. 128-141.

Śliziński, Jerzy: Martin Kukučín w Polsce. In Slavica Slovaca, 1968, roč. 3, č. 4, s. 412-414.

Vongrej, Pavol: K percepcii Mickiewicza u niektorých štúrovcov. In Slavica Slovaca, 1970, roč. 5, č. 2, s. 173-181.

Wincer, Pavol: Medzivojnová poľská marxistická kritika. In Slavica Slovaca, 1973, roč. 8, č. 2, s. 207-214.

Winczer, Pavol – Hvišč, Jozef: Tridsať rokov slovenskej literárnovednej polonistiky. In Slavica Slovaca, 1975, roč. 10, č. 2, s. 183-191.

Winczer, Pavol: Premeny lyrického subjektu v poľskej a slovenskej poézii od polovice päťdesiatych rokov. In Slavica Slovaca, 1975, roč. 10, č. 4, s. 355-359.

Winczer, Pavol: Poľská próza o dedine – 60. a 70. roky (Historické podmienky, tradície, národný svojráz). In Slavica Slovaca, 1989, roč. 24, č. 4, s. 297-319.

Winczer, Pavol: Československo-poľské vedecké kontakty v 60. rokoch a ich znovuoživenie. In Slavica Slovaca, 1991, roč. 26, č. 2, s. 152-160.

 

Jazykoveda

Abrahamowicz, Danuta: Jan Baudouin de Courtenay i Słowacy. In Slavica Slovaca, 1967, roč. 2, č. 4, s. 379-406.

Bańczerowski, Janusz: Grupy fonemów konsonantycznych w nagłosie wyrazowym języka polskiego i węgierskiego. In Slavica Slovaca, 1996, roč. 31, č. 1, s. 42-55.

Богуславский, Андрей: Семантико-синтаксические модели глаголов действия. In Slavica Slovaca, 1974, roč. 9, č. 3, s. 302-304.

Buffa, Ferdinand: O tzv. slovesných podstatných menách v poľštine a slovenčine. In Slavica Slovaca, 1967, roč. 2, č. 1, s. 46-58.

Buffa, Ferdinand: K charakteristike zakončenia slov latinského a gréckeho pôvodu v slovenčine a poľštine. In Slavica Slovaca, 1968, roč. 3, č. 1, s. 90-99.

Buffa, Ferdinand: Náčrt poľsko-slovenských jazykových vzťahov (na hláskoslovnom materiáli). In Slavica Slovaca, 1996, roč. 31, č. 2, s. 143-152.

Buffa, Ferdinad: K poľsko-slovenským jazykovým vzťahom (na tvaroslovnom a slovotvornom materiáli). In Slavica Slovaca, 1998, roč. 33, č. 2, s. 109-116.

Buffa, Ferdinand: O formálnych zhodách v oblasti poľskej a slovenskej lexiky. In Slavica Slovaca, 1999, roč. 34, č. 2, s. 124-136.

Buffa, Ferdinand: O formálych poľsko-slovenských lexikálnych rozdieloch. In Slavica Slovaca, 2002, roč. 37, č. 2, s. 97-106.

Buttler, Danuta: Mechanizmy innowacyjne we współczesnym języku polskim. In Slavica Slovaca, 1981, roč. 16, č. 3, s. 255-262.

Grochowski, Maciej: Pozycja linearna polskich spójników dwusegmentowych. In Slavica Slovaca, 1977, roč. 12, č. 3, s. 261-264.

Habovštiak, Anton: Slovensko-poľské kontakty v mikrotoponymii Oravy. In Slavica Slovaca, 1975, roč. 10, č. 1, s. 67-73.

Jakobsson, Gunnar: Kilka obserwacji na temat związków wyrazów zapożyczonych. (Wewnętrzne i zewnętrzne leksykologiczne związki świata słowiańskiego). In Slavica Slovaca, 1976, roč. 11, č. 1, s. 19-24.

Karaś, Mieczysław: Językoznawstwo wobec problematyki karpackiej. In Slavica Slovaca, 1971, roč. 6, č. 1, s. 62-66.

Kriššáková, Júlia (Dudášová): Goralské nárečia vo svetle kolonizácií a teórie jazykových kontaktov. In Slavica Slovaca, 1985, roč. 20, č. 2, s. 165-178.

Kriššáková, Júlia (Dudášová): Depalatalizácia mäkkých konsonantov v goralských nárečiach. In Slavica Slovaca, 1986, roč. 21, č. 3, s. 237-246.

Dudášová-Kriššáková, Júlia: Goralské nárečia, ich vývin a dnešný stav. In Slavica Slovaca, 1993, roč. 28, č. 1-2, s. 165-170.

Dudášová-Kriššáková, Júlia: Fonologický systém spisovnej slovenčiny a poľštiny z typologického hľadiska. In Slavica Slovaca, 1999, roč. 34, č. 1, s. 16-24.

Laskowski, Roman: Odimienne wyrażenia zmiany stanu w języku polskim. In Slavica Slovaca, 1977, roč. 12, č. 3, s. 233-243.

Lewicki, Andrzej Maria: O minimalnych jednostkach frazeologicznych. In Slavica Slovaca, 1980, roč. 15, č. 1, s. 69-74.

Lotko, Edvard: O vlivu jazykového typu na jazykové chování. (Na materiálu polštiny a češtiny). In Slavica Slovaca, 1981, roč. 16, č. 3, s. 243-249.

Lotko, Edvard: O typologicky relevantních jevech morfologického plánu češtiny a polštiny. In Slavica Slovaca, 1982, roč. 17, č. 3, s. 231-236.

Lotko, Edvard: O spojitelnosti sloves s infinitivem v polštine a češtine. In Slavica Slovaca, 1983, roč. 18, č. 3, s. 257-264.

Lotko, Edvard: Ke kontrastivnímu srovnání polských a českých adjektiv. In Slavica Slovaca, 1987, roč. 22, č. 1, s. 45-52.

Lotko, Edvard: Typologie a dynamika současné polštiny a češtiny. In Slavica Slovaca, 1990, roč. 25, č. 3, s. 214-219.

Polański, Kazimierz: Problem zdań relatywnych na przykładzie języka górnołużyckiego. In Slavica Slovaca, 1967, roč. 2, č. 4, s. 327-333.

Rospond, Stanisław: O nazwiskach słowiańskich na -ski. In Slavica Slovaca, 1971, roč. 6, č. 1, s. 54-61.

Satkiewicz, Halina: Rzeczownikowe innowacje słowotwórcze typu transpozycyjnego we współczesnym języku polskim. In Slavica Slovaca, 1981, roč. 16, č. 3, s. 287-291.

Servátka, Marián: Výsledky doterajšieho bádania slovenského jazyka v Poľsku. In Slavica Slovaca, 1993, roč. 28, č. 1-2, s. 228-234.

Siatkowska, Ewa: Porównanie wpływu kontrreformacji na rozwój zachodniosłowiańskich języków literackich (zarys problematyki). In Slavica Slovaca, 2000, roč. 35, č. 2, s. 175-181.

Siatkowski, Janusz: Słowiańskie nazwy ’myśliwego’ w świetle materiałów Atłasu ogólnosłowiańskiego. In Slavica Slovaca, 2000, roč. 35, č. 2, s. 155-160.

Siatkowski, Janusz: Komentarz historyczno-etymologiczny do słowiańskich nazw ’murarza’. In Slavica Slovaca, 2004, roč. 39, č. 2, s. 137-142.

Skorupka, Stanisław: Frazeologia porównawcza języków słowiańskich. (Struktura formalna i semantyczna związków frazeologicznych). In Slavica Slovaca, 1976, roč. 11, č. 1, s. 33-38.

Sokolová, Miloslava: Funkcia pasíva v slovenčine (v porovnaní s češtinou, poľštinou a nemčinou). In Slavica Slovaca, 1993, roč. 28, č. 1-2, s. 235-242.

Стрекалова, З. Н.: Аугментативный способ глагольного действия в русском, польском и словацком языках. In Slavica Slovaca, 1976, roč. 11, č. 3, s. 247-252.

Szymczak, Mariola: Analiza semantyczna komponentów analitycznych konstrukcji werbo-nominalnych we współczesnym języku słowackim. In Slavica Slovaca, 2003, roč. 38, č. 1, s. 22-28.

Topolińska, Zuzana: System-pośrednik w badaniach kontrastywnych. In Slavica Slovaca, 1974, roč. 9, č. 3, s. 294-298.

Topolińska, Zuzana: „Referencja“, „koreferencja“, „anafora“ ... In Slavica Slovaca, 1977, roč. 12, č. 3, s. 225-232.

Vojteková, Marta: Predložky v spisovnej slovenčine a poľštine (miestny význam „blízko, v blízkosti, neďaleko“). In Slavica Slovaca, 2005, roč. 40, č. 2, s. 104-110.

Zaręba, Alfred: Ze zjawisk językowych na pograniczu polsko-słowackim. In Slavica Slovaca, 1974, roč. 9, č. 3, s. 247-253.

 

Teória prekladu

Baluch, Jacek: Norma i konwencja translatorska jako kryterium oceny przekładu. In Slavica Slovaca, 1972, roč. 7, č. 4, s. 353-358.

Hvišč, Jozef: Niektoré problémy všeobecnej teórie prekladu. (Jozefovi Bánskemu k 10. výročiu jeho tragickej smrti). In Slavica Slovaca, 1966, roč. 1, č. 4, s. 309-330.

Hvišč, Jozef: Transformácia druhovej štruktúry v preklade. In Slavica Slovaca, 1972, roč. 7, č. 4, s. 334-352.

Hvišč, Jozef: Preklad a vývin. In Slavica Slovaca, 1986, roč. 21, č. 2, s. 143-148.

Miko, František: Aspekt mladých a slang v perspektíve prekladu. (Jarunkovej Jediná v poľštine). In Slavica Slovaca, 1973, roč. 8, č. 4, s. 405-418.

Święch, Jerzy: Questions de la théorie de traduction en Pologne. In Slavica Slovaca, 1971, roč. 6, č. 4, s. 395-401.

Święch, Jerzy: Tłumaczenie a problemy historii literatury. In Slavica Slovaca, 1972, roč. 7, č. 4, s. 291-300.

Walińska, Hanna: Przekład wewnątrztekstowy jako czynność tekstotwórcza. In Slavica Slovaca, 1973, roč. 8, č. 4, s. 385-398.

Wincer, Pavol: Horovove preklady z Juliana Przybośa. In Slavica Slovaca, 1974, roč. 9, č. 2, s. 153-170.

Winczer, Pavol: Konfrontačné roviny v preklade poézie (Pavol Horov – Julian Przyboś). In Slavica Slovaca, 1981, roč. 16, č. 2, s. 172-184.

Winczer, Pavol: Funkcie prekladov z poľskej literatúry v slovenskej kultúre od r. 1945. In Slavica Slovaca, 1985, roč. 20, č. 4, s. 339-344.

 

Ostatné

Bánska, Katarína: Knihovnícko-bibliografická činnosť Jozefa Bánskeho. In Slavica Slovaca, 1990, roč. 25, č. 4, s. 338-340.

Gmaj, Katarzyna: „Swój kawałek świata.“ O Łemkach żyjących w północno-zachodniej Polsce. In Slavica Slovaca, 2004, roč. 39, č. 1, s. 58-67.

Grzesik, Ryszard: Pięćdziesięciolecie Instytutu Slawistyki PAN. In Slavica Slovaca, 2004, roč. 39, č. 1, s. 73-76.

Dudášová-Kriššáková, Júlia: Hranice na severe Slovenska v premenách času. In Slavica Slovaca, 2008, roč. 43, č. 2, s. 155-162.

Wincer, Pavol: Przegląd Humanistyczny (1957-1965). In Slavica Slovaca, 1966, roč. 1, č. 4, s. 370-375.

Winczer, Pavol: Polonistická aktivita Jozefa Bánskeho. In Slavica Slovaca, 1990, roč. 25, č. 4, s. 322-334.

Zubko, Peter: Relikty poloník z čias rekatolizácie na východe Slovenska. . In Slavica Slovaca, 2013, roč. 48, č. 2, s. 172-182.

 

Správy a recenzie

 

Literárna veda

Brtáň, Rudo: Konferencia o živote a diele H. Sienkiewicza. In Slavica Slovaca, 1967, roč. 2, č. 2, s. 190-191.

Dobríková, Mária: Slovensko-poľské jazykové a literárne vzťahy. Bratislava, T.R.I. Médium 1997. 194 s. In Slavica Slovaca, 1999, roč. 34, č. 1, s. 88-90.

Dubcová, Viera: K prameňom aktuálnych problémov modernej poézie. In Slavica Slovaca, 1975, roč. 10, č. 4, s. 406-408.

Gałązka, Wojciech: Pierwsza monografia o modernizmie bułgarskim. Koška, Ján: Bulharská básnická moderna, Vyd. SAV, Bratislava 1972. In Slavica Slovaca, 1974, roč. 9, č. 4, s. 419-423.

H.: Francúzska práca o A. Mickiewiczovi. In Slavica Slovaca, 1971, roč. 6, č. 2, s. 202.

Hvišč, Jozef: Štýl kultúry a umenia. In Slavica Slovaca, 1966, roč. 1, č. 2, s. 213-214.

Hvišč, Jozef: Polonica Slovaca. In Slavica Slovaca, 1968, roč. 3, č. 2, s. 238-239.

Hvišč, Jozef: Slovenská literárna veda v Poľsku. In Slavica Slovaca, 1970, roč. 5, č. 2, s. 223-225.

Hvišč, Jozef: Z poľskej literárnej teórie. Julian Krzyżanowski, Nauka o literaturze, Wydawnictwo Polskiej Akademii Nauk, Wrocław–Warszawa–Kraków 1966. 475 s. Kazimierz Budzyk, Stylistyka – Poetyka – Teoria literatury, Wydawnictwo Polskiej Akademii Nauk, Wrocław–Warszawa–Kraków 1966. 222 s. In Slavica Slovaca, 1967, roč. 2, č. 3, s. 274-276.

Hvišč, Jozef: Konfrontácia slovenského a poľského romantizmu. In Slavica Slovaca, 1972, roč. 7, č. 2, s. 168-171.

Hvišč, Jozef: Nové možnosti porovnávacieho výskumu. Bobrownicka, Maria: Z problemów literatur słowiańskich, vyd. Śląsk, Katowice 1976, 230 s. In Slavica Slovaca, 1977, roč. 12, č. 2, s. 173-174.

Hvišč, Jozef: Iniciatíva Karola Sidora. Príspevok k slovensko-poľským vzťahom. In Slavica Slovaca, 1991, roč. 26, č. 4, s. 346-348.

Ivaničková, Halina: O základných problémoch literárnej vedy. Henryk Markiewicz, Główne problemy wiedzy o literaturze. Z prac Instytutu Badań Literackich PAN. Wydawnictwo Literackie, Kraków 1965. 384 s. In Slavica Slovaca, 1966, roč. 1, č. 4, s. 376-379.

Ivaničková, Halina: Z krakovskej slavistiky. Zdzisław Niedziela, Słowiańskie zainteresowania pisarzy lwowskich w latach 1830-1848, Kraków 1966. 122 s. In Slavica Slovaca, 1967, roč. 2, č. 2, s. 182-183.

Ivaničková, Halina: Problémy teórie literatúry v Poľsku. Problemy teorii literatury Wyboru dokonał Henryk Markiewicz. Zakład Narodowy im. Ossolińskich – Wydawnictwo, Wrocław–Warszawa–Kraków 1967. 525 s. In Slavica Slovaca, 1968, roč. 3, č. 4, s. 434-436.

J. H.: Slovenská a česká literatúra v Poľsku. In Slavica Slovaca, 1967, roč. 2, č. 3, s. 292.

Klátik, Zlatko: O slovensko-poľských literárnych vzťahoch. In Slavica Slovaca, 1968, roč. 3, č. 2, s. 235-238.

Klátik, Zlatko: Práca o juhoslovansko-poľských literárnych vzťahoch. Stojan Subotin, Iz poljsko-jugoslovenskich književnih veza, Beograd 1969. 135 s. In Slavica Slovaca, 1970, roč. 5, č. 2, s. 220-222.

Klátik, Zlatko: Porovnávanie z hľadiska genológie. In Slavica Slovaca, 1973, roč. 8, č. 2, s. 241-243.

Kolbuszewski, Jacek: Niekoľko poznámok o fenografických výskumoch v Poľsku. In Slavica Slovaca, 1968, roč. 3, č. 4, s. 443-444.

Kolbuszewski, Jacek: Obraz poľskej literatúry 19. a 20. storočia. In Slavica Slovaca, 1970, roč. 5, č. 2, s. 225-226.

Magnuszewski, Józef: Uwagi nad referatem László Sziklaya. In Slavica Slovaca, 1969, roč. 4, č. 2, s. 190-192.

Panovová, Ema: Poľskij romantizm i vostočnoslavianskije literatury. In Slavica Slovaca, 1977, roč. 12, č. 2, s. 167-169.

Pašteková, Soňa: Rusistický zborník Poľskej akadémie vied. Studia Polono-Slavica-Orientalia. Acta Litteraria XI, pod redakcją B. Bialokozowicza. Polska Akademia Nauk – Instytut Słowianoznawstwa, Wrocław 1988. 376 s. In Slavica Slovaca, 1990, roč. 25, č. 2, s. 199.

Proksová, Elena: Poznámky k česko-slovenskej polonistike. Z česko-polských jazykových a literárních styků. (Zborník) Vyd. Univerzita Karlova, Praha 1988, 212 s. In Slavica Slovaca, 1991, roč. 26, č. 4, s. 341-342.

Śliziński, Jerzy: Hodnotenie Bernolákovej tvorby v Poľsku. In Slavica Slovaca, 1975, roč. 10, č. 2, s. 212-214.

Slobodník, Dušan: Poľská kniha o surrealizme. Krystyna Janicka, Światopogląd surrealizmu, Warszawa 1969. 307 s. Państwowe Wydawnictwo Naukowe. In Slavica Slovaca, 1970, roč. 5, č. 4, s. 458.

Viskupová, Etela: Bibliografia česko-poľských literárnych vzťahov. In Slavica Slovaca, 1984, roč. 19, č. 2, s. 193-194.

Vlašínová, Vlasta: Monografie o J. Słowackém. In Slavica Slovaca, 1976, roč. 11, č. 2, s. 210-211.

Wincer, Pavol: Koncepcia krakovskej básnickej avantgardy. Janusz Sławiński, Koncepcja języka poetyckiego awangardy krakowskiej, Ossolineum, Wrocław 1965. 210 s. In Slavica Slovaca, 1969, roč. 4, č. 4, s. 397-399.

Winczer, Pavol: Poznámky k skúmaniu romantizmu. In Slavica Slovaca, 1972, roč. 7, č. 2, s. 175-180.

Winczer, Pavol: Obraz komparatívnych metód a stavu výskumu. In Slavica Slovaca, 1973, roč. 8, č. 2, s. 244-247.

Winczer, Pavol: Pamiętnik Słowiański, ročník 26, 1976. In Slavica Slovaca, 1978, roč. 13, č. 2, s. 210-212.

 

Jazykoveda

Blanár, Vincent: O vývine slovanských antroponymických sústav. Na okraj monografie Zofia Kaleta, Ewolucja nazwisk słowiańskich. Studium teoretyczno-porównawcze. Kraków 1991. 198 s. In Slavica Slovaca, 1994, roč. 29, č. 2, s. 150-159.

Bosák, Ján: Kowali, K.: Budowa morfologiczny przymiotników polskich. 1. vyd. Wrocław – Warszawa – Kraków – Gdańsk, Wydawnictwo Polskiej Akademii Nauk 1977. 204 s. In Slavica Slovaca, 1980, roč. 15, č. 1, s. 91-93.

Bosák, Ján: Zinkiewicz – Tomanek, B.: Struktura słowotwórcza przymiotników motywowanych wyrażeniem przyimkowym we współczesnym języku rosyjskim. Wrocław – Warszawa – Kraków – Gdańsk, Wydawnictwo Polskiej Akademii Nauk 1978. 92 s. In Slavica Slovaca, 1981, roč. 16, č. 1, s. 101-103.

Buffa, Ferdinand: Karol Dejna, Atlas gwarowy województwa kieleckiego. Łódź. Zoš. 1, 19 s. + mapy 1–200, r. 1962; zoš. 2, 16 s. + mapy 201–320, r. 1963; zoš. 3, 8 s. + mapy 321-440, r. 1964; zoš. 4, 21 s. + mapy 441-560, r. 1965. In Slavica Slovaca, 1966, roč. 1, č. 3, s. 297-299.

Buffa, Ferdinand: Zenon Sobierajski, Atlas polskich gwar spiskich na terenie Polski i Czechosłowacji I. Poznań 1966, 197 s. + 100 máp. In Slavica Slovaca, 1968, roč. 3, č. 3, s. 361-363.

Buzássyová, Klára: Grzegorczykowa, R. – Puzynina, J.: Słowotwórstwo współczesnego języka polskiego. Rzeczowniki rodzime. Warszawa, Państwowe Wydawnictwo Naukowe 1979. 325 s. In Slavica Slovaca, 1981, roč. 16, č. 1, s. 98-101.

Čurová, Miroslava: Vojteková, M.: Predložky v spisovnej slovenčine a poľštine. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove. Filozofická fakulta 2008. 163 s. In Slavica Slovaca, 2011, roč. 46, č. 1, s. 76-77.

Dobríková, Mária: Slovensko-poľské jazykové a literárne vzťahy. Bratislava, T.R.I. Médium 1997. 194 s. In Slavica Slovaca, 1999, roč. 34, č. 1, s. 88-90.

Dvonč, Ladislav: Nový pravopisný slovník poľského jazyka. In Slavica Slovaca, 1976, roč. 11, č. 3, s. 317-319.

Dvončová, Jana: Bożena Wierzchowska, Wymowa polska, Warszawa 1965, 176 s. In Slavica Slovaca, 1968, roč. 3, č. 1, s. 108-110.

Habovštiak, Anton: T. Gołębiowska, Terenowe nazwy Orawskie, Nákladom Jagelonskej univerzity, Krakov 1964. In Slavica Slovaca, 1966, roč. 1, č. 1, s. 103-105.

Habovštiak, Anton: Mieczysław Karaś, Alfred Zaręba, Orawskie Teksty Gwarowe z Obszaru Polski, Kraków 1964; Mieczysław Karaś, Orawskie Teksty Gwarowe z Obszaru Czechosłowacji, Kraków 1965. In Slavica Slovaca, 1967, roč. 2, č. 1, s. 90-92.

Habovštiak, Anton: Falińska, B.: Polskie słownictwo tkackie na tle słowiańskim. Tom I. Słownik polskich gwarowych nazw tkackich. Wrocław–Warszawa–Kraków–Gdańsk, Ossolineum. 1974, 416 s. In Slavica Slovaca, 1976, roč. 11, č. 3, s. 323-324.

Habovštiak, Anton: Herniczek – Morozowa W.: Terminologia polskiego pasterstwa górskiego. I. Wrocław – Warszawa – Kraków – Gdańsk 1975. In Slavica Slovaca, 1977, roč. 12, č. 1, s. 87-88.

Habovštiaková, Katarína: M. Basaj, Bohemizmy w języku pism Marcina Krowickiego. Wrocław–Warszawa–Kraków 1966, 224 s. In Slavica Slovaca, 1969, roč. 4, č. 1, s. 106-107.

Habovštiaková, Katarína: O zasadnutí československo-poľskej jazykovednej komisie ČSAV a PAN. In Slavica Slovaca, 1973, roč. 8, č. 1, s. 104-105.

Horecký, Ján: Buttler, D.: Rozwój semantyczny wyrazów polskich. Warszawa, Wydawnictwo Uniwersytetu Warszawskiego 1978. 275 s. In Slavica Slovaca, 1980, roč. 15, č. 1, s. 90-91.

Králik, Ľubor: Boryś, W. – Popowska-Taborska, H.: Słownik etymologiczny kaszubszczyzny. Tom I (A-Č). Warszawa, Slawistyczny Ośrodek Wydawniczy przy Instytucie Slawistyki PAN 1994. 272 s. In Slavica Slovaca, 1997, roč. 32, č. 1, s. 70-71.

Králik, Ľubor: Rusek, J.: Dzieje nazw zawodów w językach. Warszawa, Wydawnictwo Energeia 1996, 160 s. In Slavica Slovaca, 2001, roč. 36, č. 1, s. 80-82.

Králik, Ľubor: Popowska-Taborska, H. – Boryś, W.: Leksyka kaszubska na tle słowiańskim. Warszawa, Slawistyczny Ośrodek Wydawniczy przy Instytucie Slawistyki PAN 1996. 434 s. In Slavica Slovaca, 2001, roč. 36, č. 2, s. 170-172.

Králik, Ľubor: Dzieje Słowian w świetle leksyki. Pamięci Profesora Franciszka Sławskiego. Pod redakcją Jerzego Ruska, Wiesława Borysia, Leszka Bednarczuka. Kraków: Wydawnictwo Uniwersytetu Jagiellońskiego 2002. 546 s. In Slavica Slovaca, 2005, roč. 40, č. 2, s. 172-173.

Králik, Ľubor: Krawczyk-Tyrpa, A.: Tabu w dialektach polskich. Bydgoszcz: Wydawnictwo Akademii Bydgoskiej im Kazimierza Wielkiego 2001. 345 s. In Slavica Slovaca, 2004, roč. 39, č. 2, s. 174-175.

Králik, Ľubor: Malec, M.: Słownik etymologiczny nazw geograficznych Polski. Warszawa: Wydawnictwo Naukowe PWN 2003. 290 s. In Slavica Slovaca, 2006, roč. 41, č. 1, s. 80-81.

Králik, Ľubor: Jakubowicz, M.: Drogi słów na przestrzeni wieków. Zarys słownika motywacji semantycznych na materiale przymiotników słowiańskich odziedziczonych z prasłowiańszczyzny. Warszawa: Slawistyczny Ośrodek Wydawniczy 2010. 375 s. In Slavica Slovaca, 2013, roč. 48, č. 1, s. 87-89.

Krasnovská, Elena: Bieńkowska, D.: Styl językowy przekładu Nowego Testamentu Jakuba Wujka (na materiale czterech Ewangelii). Wydawnictwo Uniwersytetu Łódzkiego. Łódź 1992. 236 s. In Slavica Slovaca, 1996, roč. 31, č. 1, s. 80-82.

Kredátusová, Jarmila: Sokolová, M. – Vojteková, M. – Mirosławska, W. – Kyseľová, M.: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami. Vysokoškolská učebnica 48 (AFPh 348/429). Acta Facultatis Philosophicae Prešoviensis. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove 2012. 336 s. In Slavica Slovaca, 2013, roč. 48, č. 1, s. 92-93.

Lipták, Štefan: Buffa, F.: O poľskej a slovenskej frazeológii. Bratislava, Veda 1993. 192 s. In Slavica Slovaca, 1997, roč. 32, č. 2, s. 182-183.

Lipták, Štefan: Buffa, F.: Z poľsko-slovenských jazykových vzťahov. Konfrontačný náčrt. Prešov, Náuka 1998. 170 s. In Slavica Slovaca, 1998, roč. 33, č. 2, s. 164-165.

Lipták, Štefan: Buffa, F.: Poľsko-slovenský frazeologický slovník. Prešov, Náuka 1998. 277 s. In Slavica Slovaca, 1999, roč. 34, č.12, s. 175-176.

Lipták, Štefan: Buffa, F.: Z poľsko-slovenských lexikálnych vzťahov. 1. vyd. Prešov, Vydavateľstvo Náuka 2001. 49 s. In Slavica Slovaca, 2002, roč. 37, č. 12, s. 70-71.

Majtán, Milan: Wanda Budziszewska, Słowiańskie słownictwo dotyczące przyrody żywej, Wrocław – Warszawa – Kraków 1965, 357 s. In Slavica Slovaca, 1967, roč. 2, č. 1, s. 88-89.

Majtán, Milan: M. Karaś, Toponimia Wysp Elafickich na Adriatyku. Wrocław–Warszawa–Kraków 1968. In Slavica Slovaca, 1971, roč. 6, č. 1, s. 98-99.

Majtán, Milan: Mirosławska, W.: Nazwy osobowe mieszkańców Lutomierska (XVII-XVIII w.). Łódź, Wydawnictwo Uniwersytetu Łódzkiego 1997. 148 s. In Slavica Slovaca, 1998, roč. 33, č. 1, s. 86-87.

Majtánová, Marie: Janusz Siatkowski, Bohemizmy fonetyczne w języku polskim I, Wrocław–Warszawa–Kraków 1965, 238 s. In Slavica Slovaca, 1967, roč. 2, č. 1, s. 89-90.

Mruškovič, Viliam: Serbšćina. Ved. red. H. Faska. Opole, Uniwersytet Opolski – Instytut Filologii Polskiej, 1998. 338 s. In Slavica Slovaca, 2002, roč. 37, č. 2, s. 171-175.

Ondrejovič, Slavo: Encyklopedia wiedzy o języku polskim. Red. S. Urbańczyk, Wrocław – Warszawa – Kraków – Gdańsk, Ossolineum 1978. 452 s. In Slavica Slovaca, 19790, roč. 14, č. 3, s. 326-327.

Ondruš, Šimon: Opuscula polono-slavica. Wydawnictwo Polskiej Akademii Nauk 1979. 448 s. In Slavica Slovaca, 1980, roč. 15, č. 31, s. 301-303.

Pančíková, Marta: Zbigniew Gołąb, Adam Heinz, Kazimierz Polański, Słownik terminologii językoznawczej. Państwowe Wydawnictwo Naukowe, Warszawa 1968, 847 s. In Slavica Slovaca, 1972, roč. 7, č. 3, s. 284-286.

Pančíková, Marta: Buttler, D. – Kurkowska, H. – Satkiewicz, H.: Kultura języka polskiego. Zagadnienia poprawności gramatycznej, II. vyd. Warszawa, Polskie Wydawnictwo Naukowe 1973, 480 s. In Slavica Slovaca, 1975, roč. 10, č. 1, s. 103-104.

Pančíková, Marta: Słownik języka polskiego. 1 (A–K). Red. Mieczysław Szymczak. Warszawa, Państwowe Wydawnictwo Naukowe 1978. 1103 s. In Slavica Slovaca, 1979, roč. 145, č. 3, s. 325-326.

Pančíková, Marta: Współczesna polszczyzna. Warszawa, Państwowe Wydawnictwo Naukowe 1981. 435 s. In Slavica Slovaca, 1983, roč. 18, č. 1, s. 81-82.

Pančíková, Marta: Grabias, S.: O ekspresywności języka. Ekspresja a słowotwórstwo. Wydawnictwo Lubelskie 1981. 215 s. In Slavica Slovaca, 1984, roč. 19, č. 1, s. 106-107.

Pančíková, Marta: Bartnicka, B.: Funkcje semantyczno-składniowe bezokolicznika we współczesnej polszczyźnie. Prace Językoznawcze, 101. Warszawa, Ossolineum 1982. 253 s. In Slavica Slovaca, 1984, roč. 19, č. 3, s. 285-286.

Pančíková, Marta: Buttler, D. – Kurkowska, H. – Satkiewicz, H.: Kultura języka polskiego. Zagadnienia poprawności leksykalnej (Słownictwo rodzime). Warszawa, Polskie Wydawnictwo Naukowe 1982, 466 s. In Slavica Slovaca, 1986, roč. 21, č. 1, s. 92-94.

Pančíková, Marta: Kondratiuk, M.: Elementy bałtyckie w toponimii i mikrotoponimii regionu Białostockiego. Wrocław – Warszawa – Kraków – Gdańsk – Łódź, Ossolineum 1985. 293 s. In Slavica Slovaca, 1988, roč. 23, č. 3, s. 293-294.

Pančíková, Marta: Studia z filologii polskiej i słowiańskiej. 22. Red. T. Stieber. Warszawa, Państwowe Wydawnictwo Naukowe 1984. 263 s.; 23 – 24. Red. J. Siatkowski. Warszawa, Państwowe Wydawnictwo Naukowe 1985. 323 s; 1987. 330 s. In Slavica Slovaca, 1988, roč. 23, č. 3, s. 294-295.

Pančíková, Marta: Symoni-Sułkowska, J.: Formacje rzeczownikowe utworzone od wyrażeń przyimkowych. Wrocław – Warszawa – Kraków – Gdańsk – Łódź, Ossolineum 1987. 181 s. In Slavica Slovaca, 1991, roč. 26, č. 3, s. 256-257.

Pančíková, Marta: Lotko, E.: Čeština a polština v překladatelské a tlumočnické praxi. Ostrava, Profil 1986. 215 s. In Slavica Slovaca, 1989, roč. 24, č. 3, s. 292-293.

Pančíková, Marta: Studia z filologii polskiej i słowiańskiej. 26. Warszawa 1990. 298 s. In Slavica Slovaca, 1992, roč. 27, č. 1, s. 91-93.

Pančíková, Marta: Studia ze współczesnej leksykografii polsko-rosyjskiej. Red. J. Wawrzyńczyk. Toruń. Uniwersytet M. Kopernika 1990. 120 s. In Slavica Slovaca, 1994, roč. 29, č. 1, s. 80-81.

Pančíková, Marta: Siatkowski, J. – Basaj, M.: Česko-polský slovník. Praha, Státní pedagogické nakladatelství – Warszawa, Wiedza Powszechna 1991. 1113 s. In Slavica Slovaca, 1994, roč. 29, č. 1, s. 84-85.

Pančíková, Marta: Siatkowska, E.: Rodzina języków zachodniosłowiańskich. Zarys historyczny. Warszawa, Polskie Wydawnictwo Naukowe 1992. 406 + 30 s. In Slavica Slovaca, 1994, roč. 29, č. 2, s. 184-185.

Pančíková, Marta: Lotko, E.: Zrádná slova v polštině a češtině. Olomouc, VOTOBIA 1992. 183 s. In Slavica Slovaca, 1995, roč. 30, č. 1, s. 86-87.

Pančíková, Marta: Jurczak-Trojan, Z. – Mieczkowska, H. – Orwińska-Ruzicka, E. – Papierz, M.: Słownik słowacko-polski. Kraków, Universitas 1998. I. časť A – Ó, 662 s., II. časť P – Ž, 672 s. In Slavica Slovaca, 1999, roč. 34, č. 1, s. 84-86.

Rajčanová, Alexandra: Wolnicz-Pawłowska, E.: Antroponimia łemkowska na tle polskim i słowackim XVI – XIX wiek. Polska Akademia Nauk, Instytut Slawistyki. Warszawa 1993. 340 s. In Slavica Slovaca, 1998, roč. 33, č. 1, s. 84-86.

Ramšáková, Anna: Knižný prírastok slovanskej dialektológie. (Juliusz Zborowski: Słownik gwary Zakopanego i okolic (opracowany i uzupełniony z materiałów autora przez zespół Instytutu języka polskiego Polskiej akademii nauk pod kierunkiem Joanny Okoniowej). Zakopane–Kraków 2009. 492 s. In Slavica Slovaca, 2012, roč. 47, č. 1, s. 87-90.

Ružička, Jozef: Weiss, D.: Syntax und Semantik polnischer Partizipialkonstruktionen. Slavica Helvetica, 10. Bern 1977. 403 s. In Slavica Slovaca, 1978, roč. 13, č. 3, s. 300.

Ružička, Jozef: Wariancja normy we współczesnych słowiańskich językach literackich. Red. S. Urbańczyk. Wrocław – Warszawa – Kraków – Gdańsk, Wydawnictwo Polskiej Akademii Nauk 1977. 101 s. In Slavica Slovaca, 1979, roč. 14, č. 1, s. 86-87.

Sekerová, Priska: Pančíková, M.: Rozvojové tendencie poľskej a slovenskej lexiky na prelome tisícročia (vybraná problematika: Substantíva). Bratislava: Univerzita Komenského 2008. 139 s. In Slavica Slovaca, 2011, roč. 46, č. 1, s. 79-80.

Slezáková, Gabriela: Czerny, A.: Teoria nazw geograficznych. Prace geograficzne. 26. Warszawa: Polska Akademia Nauk, Instytut Geografii i Przestrzennego Zagospodarowania im. Stanisława Leszczyckiego 2011. 266 s. In Slavica Slovaca, 2011, roč. 46, č. 2, s. 177-178.

Š. O.: Koncepcia slovensko-poľského slovníka. In Slavica Slovaca, 1981, roč. 16, č. 1, s. 67-81.

Varchola, Michal: Bartoszewicz, A.: Zagadnienia ewolucji współczesnego języka rosyjskiego. Warszawa, Państwowe Wydawnictwo Naukowe 1987. 120 s. In Slavica Slovaca, 1990, roč. 25, č. 1, s. 92-94.

Žigo, Pavol: Majtán, M. – Rymut, K.: Hydronimia dorzecza Orawy. Wrocław – Warszawa – Kraków – Gdańsk – Łódź, Zakład narodowy im. Ossolińskich, Wydawnictwo Polskiej Akademii Nauk 1985. 141 s. In Slavica Slovaca, 1988, roč. 23, č. 3, s. 285-286.

Žigo, Pavol: Dudášová-Kriššáková, J.: Goralské nárečia. Bratislava, Veda 1993. 171 s. In Slavica Slovaca, 1995, roč. 30, č. 1, s. 76-78.

Žigo, Pavol: Hydronomastická konferencia v Mogilanoch. In Slavica Slovaca, 1995, roč. 30, č. 2, s. 186-187.

Žigo, Pavol: Siatkowski, J.: Studia nad wpływami obcymi w ogólnosłowiańskim atlasie językowym. Varšava: Uniwersytet Warszawski 2004. 178 s. In Slavica Slovaca, 2005, roč. 40, č. 1, s. 86-87.

Žigo, Pavol: Siatkowski, J.: Słowiańskie nazwy wykonawców zawodów w historii i dialektach. Varšava: Uniwersytet Warszawski 2005. 378 s. In Slavica Slovaca, 2006, roč. 41, č. 1, s. 81-82.

 

Teória prekladu

Gałązka, Wojciech: O twórczości przekładowej Dory Gabe. In Slavica Slovaca, 1972, roč. 7, č. 4, s. 404-405.

Kopálová, Edita: Krakovský zborník o preklade. T teorii i historii przekładu artystycznego. Materiały z konferencji naukowej w Szczawnicy (17–19 marca 1972) pod redakcją Jacka Balucha. Kraków, Uniwersytet Jagielloński 1974, 122 s. In Slavica Slovaca, 1976, roč. 11, č. 2, s. 213-214.

 

Ostatné

Benža, Mojmír: Obraz tradičnej kultúry Slovákov v Poľsku. In Slavica Slovaca, 2001, roč. 36, č. 1, s. 75-78.

Bobrownicka, Maria: Tadeusz Stanisław Grabowski (15. I. 1881–22. I. 1975). In Slavica Slovaca, 1975, roč. 10, č. 4, s. 417-419.

Dobríková, Mária: Životné jubileum slovenskej polonistky. In Slavica Slovaca, 2004, roč. 39, č. 1, s. 78-79.

Doruľa, Ján: Ferdinand Buffa semdesiatročný. In Slavica Slovaca, 1996, roč. 31, č. 1, s. 75-76.

Dubcová, Viera: Poznámky o poľskej hispanistike. In Slavica Slovaca, 1971, roč. 6, č. 2, s. 201-202.

Dvonč, Ladislav: Súpis prác Marty Pančíkovej za roky 1972 – 1993. In Slavica Slovaca, 1994, roč. 29, č. 2, s. 170-174.

Ďurišin, Dionýz: Jozef Hvišč päťdesiatročný. In Slavica Slovaca, 1985, roč. 20, č. 1, s. 108-110.

Franková, Monika: Škola poľského jazyka a poľskej kultúry. In Slavica Slovaca, 2005, roč. 40, č. 2, s. 182-183.

Habovštiak, Anton: Za prof. Witoldom Doroszewským. In Slavica Slovaca, 1976, roč. 11, č. 3, s. 325-326.

Hvišč, Jozef: Za Dr. Zdzisławom Hierowskim. In Slavica Slovaca, 1968, roč. 3, č. 2, s. 231-233.

Hvišč, Jozef: Z poľskej slavistiky. Pamiętnik Słowiański XXXV, 1985; Pamiętnik Słowiański XXXVI – XXXVII, 1986 – 87. Vyd. Ossolineum, Wydawnictwo PAN, Wrocław–Warszawa 1988 a 1989, 290, 376 s. In Slavica Slovaca, 1990, roč. 25, č. 4, s. 354-357.

Hvišč, Jozef: Spomienka na Jozefa Bánskeho. In Slavica Slovaca, 1990, roč. 25, č. 4, s. 360-361.

Kollár, Dezider: Jubileum Marty Pančíkovej. In Slavica Slovaca, 1994, roč. 29, č. 2, s. 169-170.

Krasnovská, Elena: Slavia occidentalis, Tom 59 (2002). Red. J. M. Piskorski. Poznań: Wydawnictwo Poznańskiego Towarzystwa przyjaciół nauk 2002. 233 s. In Slavica Slovaca, 2003, roč. 38, č. 1, s. 78-81.

Lewaszkiewicz, Tadeusz: Prof. dr Zenon Sobierajski (1917-2007). In Slavica Slovaca, 2009, roč. 44, č. 12, s. 79-80.

Lipták, Štefan: Docent Ferdinand Buffa osemdesiatročný. In Slavica Slovaca, 2006, roč. 41, č. 12, s. 75.

Lipták, Štefan: Za docentom Ferdinandom Buffom. In Slavica Slovaca, 2012, roč. 47, č. 2, s. 162.

Lotko, Edvard: První pracovní setkání polonistů v ČSSR. In Slavica Slovaca, 1979, roč. 14, č. 1, s. 104.

Majtán, Milan: XV. medzinárodný kurz pre slavistov vo Varšave a v Krakove. In Slavica Slovaca, 1971, roč. 6, č. 1, s. 104.

Ondruš, Šimon: Za profesorom Zdzisławom Stieberom (7. VI. 1903 – 12. X. 1980). In Slavica Slovaca, 1981, roč. 16, č. 3, s. 292-293.

Pančíková, Marta: XVII. letný kurz poľského jazyka, literatúry a kultúry vo Varšave. In Slavica Slovaca, 19730, roč. 8, č. 1, s. 107-108.

Pančíková, Marta: XXIV. Prázdninový kurz poľského jazyka a kultúry vo Varšave. In Slavica Slovaca, 1980, roč. 15, č. 3, s. 308-309.

Pančíková, Marta: XXVIII. Prázdninový kurz poľského jazyka, literatúry a kultúry vo Varšave. In Slavica Slovaca, 1984, roč. 19, č. 3, s. 295-296.

Pančíková, Marta: XXX. Letný kurz poľského jazyka, literatúry a kultúry vo Varšave. In Slavica Slovaca, 1986, roč. 21, č. 1, s. 104.

Pančíková, Marta: XXXI. letný kurz poľského jazyka, literatúry a kultúry vo Varšave. In Slavica Slovaca, 1987, roč. 22, č. 3, s. 317-318.

Peciar, Štefan: Medzinárodná konferencia o Janovi Baudouinovi de Courtenay. In Slavica Slovaca, 1980, roč. 15, č. 1, s. 100-101.

Pekariková, Katarína: Letná škola poľského jazyka a kultúry v Lubline. In Slavica Slovaca, 2006, roč. 41, č. 2, s. 177-178.

Profantová, Zuzana: Profesor Jerzy Andrzej Bartmiński a Słownik stereotypów i symboli ludowych. In Slavica Slovaca, 1999, roč. 34, č. 1, s. 171-172.

Ripka, Ivor: Mieczysław Małecki (1903 – 1946). In Slavica Slovaca, 2003, roč. 38, č. 2, s. 173-174.

Servátka, Marián: Mieczysław Szymczak (5. X. 1927 – 30. IX. 1985). In Slavica Slovaca, 1986, roč. 21, č. 3, s. 312.

Servátka, Marián: IV. celoštátna konferencia československých polonistov. In Slavica Slovaca, 1988, roč. 23, č. 1, s. 111-112.

Skutil, Jan: Bečková, M.: Jan Amos Komenský a Polsko. Studie ČSAV č. 5, Academia Praha 1983, 88 s. In Slavica Slovaca, 1984, roč. 19, č. 4, s. 377.

Шима, Павел: Iwaniec, E.: Z dziejów staroobrzędowców na ziemiach polskich XVII-XX w. Warszawa, Państwowe Wydawnictwo Naukowe 1977. 295 s. In Slavica Slovaca, 1979, roč. 14, č. 1, s. 96.

Vojteková, Marta: České, polské a slovenské jazykové a literární souvislosti. Ed. I. Fialová. Olomouc: Filozofická fakulta Univerzity Palackého 2003. 248 s. In Slavica Slovaca, 2004, roč. 39, č. 1, s. 87-89.

Vojteková, Marta: Lemkovská vatra. In Slavica Slovaca, 2012, roč. 47, č. 2, s. 166-168.

Wincer, Pavol: Konferencia o poľsko-slovenských kultúrnych vzťahoch. In Slavica Slovaca, 1970, roč. 5, č. 4, s. 461-463.

Winczer, Pavol: Črta k vedeckému profilu Karla Krejčího. In Slavica Slovaca, 1975, roč. 10, č. 2, s. 215-219.

Wojnar Ondicová, Kamila: 85. výročie polonistiky na Univerzite Komenského v Bratislave. Bratislava: Stimul 2009. 204 s. In Slavica Slovaca, 2011, roč. 46, č. 1, s. 78-79.

 

 

Poznámky:

 

[1] Bližšie o tom Žeňuch, Peter: Stav a perspektívy slovenskej slavistiky. Z dejín Slovenského komitétu slavistov a Slavistického ústavu Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied. In Žeňuch, Peter (ed.): Slovenská slavistika včera a dnes. Kolektívna monografia. Bratislava: Slovenský komitét slavistov a slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2012, s. 15 a ďalšie.

[2] Slavica Slovaca, 1966, roč. 1, č. 1, s. 3-4.

[3] Vzťahy slovenskej a poľskej literatúry od klasicizmu po súčasnosť. Red. Andrej Šumec. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972. 381 s.

[4] Klátik, Zlatko: O slovensko-poľských literárnych vzťahoch. In Slavica Slovaca, 1968, roč. 3, č. 2, s. 235-238.

[5] Magnuszewski, Józef: Bohater romantyczny poezji Ľudovíta Štúra w zestawieniu z niektórymi postaciami Mickiewiczowskimi. In Slavica Slovaca, 1967, roč. 2, č. 3, s. 193-212.

[6] Hvišč, Jozef: Slovenská a poľská romantická balada. In Slavica Slovaca, 1968, roč. 3, č. 4, s. 399-411.

[7] Tamže, s. 410.

[8] Brtáň, Rudolf: Jan Kochanowski v českej a slovenskej literatúre. In Slavica Slovaca, 1968, roč. 3, č. 4, s. 379-390.

[9] Ivaničková, Halina: O národných a inteligentských mýtoch v povojnovej tvorbe Stefana Żeromského. In Slavica Slovaca, 1968, roč. 3, č. 4, s. 415-426.

[10] Śliziński, Jerzy: Martin Kukučín v Polsce. In Slavica Slovaca, 1968, roč. 3, č. 4, s. 412-414.

[11] Winczer, Pavol – Hvišč, Jozef: Tridsať rokov literárnovednej polonistiky. In Slavica Slovaca, 1975, roč. 10, č. 2, s. 183-191.

[12] Pozri recenzie a informatívne príspevky: Hvišč, Jozef: Štýl kultúry a umenia. In Slavica Slovaca, 1966, roč. 1, č. 2, s. 213-214. Ide o recenziu práce Stefana Żółkiewského Zagadnienia stylu, ktorá nastoľuje problematiku programového výskumu národnej literatúry v kontexte celosvetového diania, a teda kompaktný prístup k  literárnovedným problémom; Ivaničková, Halina: O základných problémoch literárnej vedy. In Slavica Slovaca, 1966, roč. 1, č. 4, s. 376-379. Ide o recenziu práce H. Markiewicza Główne problemy wiedzy o literaturze; Ivaničková, Halina: Z krakovskej slavistiky. In Slavica Slovaca, 1967, roč. 2, č. 2, s. 182-183. Ide o recenziu práce Zdzisława Niedzielu Słowiańskie zainteresowania pisarzy lwowskich w latach 1830 – 1848; Hvišč, Jozef: Z poľskej literárnej teórie. In Slavica Slovaca, 1967, roč. 2, č. 3, s. 274-276. Ide o recenziu prác Juliana Krzyżanowského Nauka o literaturze a Kazimierza Budzyka Stylistyka - Poetyka - Teoria literatury; Ivaničková, Halina: Problémy teórie literatúry v Poľsku. In Slavica Slovaca, 1968, roč. 3, č. 4, s. 434-436. Ide o recenziu výberu prác pod názvom Problemy teorii literatury, ktorý zostavil H. Markiewicz; Kolbuszewski, Jacek: Obraz poľskej literatúry 19. a 20. storočia. In Slavica Slovaca, 1970, roč. 5, č. 2, s. 225-226. Autor v príspevku približuje slovenskému čitateľovi rozsiahlu viaczväzkovú kolektívnu prácu Instytutu Badań Literackich PAN, ktorá vyšla pod názvom Obraz literatury polskiej 19. a 20. wieku.

[13] Hvišč, Jozef: Slovenská literárna veda v Poľsku. In Slavica Slovaca, 1970, roč. 5, č. 2, s. 223-225.

[14] Ibidem, s. 223-224.

[15] Związki i paralele literatur polskiej i słowackiej.: księga referatów wygłoszonych na sesji naukowej polsko-słowackiej w d. 11-13 maja1970 r. Red. Maria Bobrownicka. Wrocław: Zakład Narodowy im. Ossolińskich, 1972. 228 s.

[16] Wincer, Pavol: Konferencia o poľsko-slovenských kultúrnych vzťahoch. In Slavica Slovaca, 1970, roč. 5, č. 4, s. 461-463.

[17] O jednostrannom charaktere tradície slovensko-poľských vzťahov, o disproporcii v množstve poľských prekladov zo slovenskej a českej literatúry a neadekvátnom výbere i kvalite prekladov zo slovenskej literatúry hovoril už v r. 1966 Zdzisław Hierowski v práci Literatura czeska i słowacka w Polsce Ludowej, o ktorej informoval v r. 1967 v 3. čísle časopisu Slavica Slovaca J. Hvišč. Autor nachádza príčiny neutešeného stavu v mimoliterárnom kontexte. Pozri Hvišč, Jozef: Slovenská a česká literatúra v Poľsku. In Slavica Slovaca, 1967, roč. 2, č. 3, s. 292.

[18] Winczer, Pavol – Hvišč, Jozef: Tridsať rokov literárnovednej polonistiky. In Slavica Slovaca, 1975, roč. 10, č. 2, s. 183-191.

[19] Hvišč, Jozef: Recepcia poľskej antifašistickej prózy na Slovensku po roku 1945. In Slavica Slovaca, 1973, roč. 8, č. 2, s. 176-190.

[20] Winczer, Pavol: Medzivojnová poľská marxistická kritika. In Slavica Slovaca, 1973, roč. 8, č. 2, s. 207-214.

[21] Winczer, Pavol: Premeny lyrického subjektu v poľskej a slovenskej poézii od polovice päťdesiatych rokov. In Slavica Slovaca, 1975, roč. 10, č. 4, s. 355-359.

[22]Pozri Święch, Jerzy: Tłumaczenie a problemy historii literatury. In Slavica Slovaca, 1972, roč. 7, č. 4, s. 291-300.

[23] Pozri Baluch, Jacek: Norma a konwencja translatorska jako kryterium oceny przekładu. In Slavica Slovaca, 1972, roč. 7, č. 4, s. 353-358.

[24] Walińska, Hanna: Przekład wewnątrztekstowy jako czynność tekstotwórcza. In Slavica Slovaca, 1973, roč. 8, č. 4, s. 385-404.

[25] Wincer, Pavol: Horovove preklady z Juliana Przybośa. In Slavica Slovaca, 1974, roč. 9, č. 2, s. 153-170.

[26] Pozri štúdiu Winczer, Pavol: Konfrontačné roviny v preklade poézie (Pavol Horov – Julian Przyboś). In Slavica Slovaca, 1981, roč. 16, č. 2, s. 172-184.

[27] Pozri Winczer, Pavol: Funkcie prekladov z poľskej literatúry v slovenskej kultúre od r. 1945. In Slavica Slovaca, 1985, roč. 20, č. 4, s. 339-344.

[28] Pozri bližšie Kopálová, Edita: Krakovský zborník o preklade. In Slavica Slovaca, 1976, roč. 11, č. 2, s. 213-214.

[29] Slovo, význam, dielo: antológia poľskej literárnej vedy. Zostavil A. Popovič. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1972.

[30] Winczer, Pavol – Hvišč, Jozef: Tridsať rokov literárnovednej polonistiky. In Slavica Slovaca, 1975, roč. 10, č. 2, s. 185.

[31] Hvišč, Jozef: Nové možnosti porovnávacieho výskumu. In Slavica Slovaca, 1977, roč. 12, č. 2, s. 173-174.

[32] Hvišč, Jozef: Slovenské modifikácie poľských krakoviakov (Konfrontácia žánrových foriem). In Slavica Slovaca, 1980, roč. 15, č. 4, s. 368-385.

[33] Hvišč, Jozef: Východisko a smer (Povojnové súvislosti slovenskej a poľskej antifašistickej literatúry). In Slavica Slovaca, 1978, roč. 13, č. 2, s. 162-173.

[34] Hvišč, Jozef: Obraz poľskej literatúry v slovenskej obrodeneckej kritike. In Slavica Slovaca. 1983, roč. 18, č. 2, s. 114-125.

[35] Winczer, Pavol: Poľská próza o dedine – 60. a 70. roky (Historické podmienky, tradície, národný svojráz). In Slavica Slovaca, 1989, roč. 24, č. 4, s. 297-319.

[36] Winczer, Pavol: Československo-poľské vedecké kontakty v 60. rokoch a ich znovuoživenie. In Slavica Slovaca, 1991, roč. 26, č. 2, s. 152-161.

[37] Tamže, s. 152 .

[38] Tamže, s. 157.

[39] Hvišč, Jozef: Nová bilancia: slovensko-poľské literárne vzťahy po roku 1945. In Slovensko-poľské jazykové a literárne vzťahy. Bratislava : T. R. I. MÉDIUM, 1997, s. 82-83.

[40] Hensel, Leszek: Karvašov a Mrožkov pohľad na svet. In Slavica Slovaca, 1990, roč. 25, č. 4, s. 293-301.

[41] Hvišč, Jozef: Recepcia poľskej historickej prózy v slovenskej literatúre. In Slavica Slovaca, 1990, roč. 25, č. 4, s. 302-311.

[42] Niedziela, Zdzisław: Slovenská poéma o Barbare Radziwiłłównie. In Slavica Slovaca, 1991, roč. 26, č. 4, s. 330-336.

[43] Abrahamowicz, Danuta: Jan Badouin de Courtenay i Słowacy. In Slavica Slovaca, 1967, roč. 2, č. 4, s. 379-406.

[44] Buffa, Ferdinand: O tzv. slovesných podstatných menách v poľštine a slovenčine. In Slavica Slovaca, 1967, roč. 2, č. 1, s. 46-58.

[45] Buffa, Ferdinand: K charakteristike zakončenia slov latinského a gréckeho pôvodu v slovenčine a poľštine. In Slavica Slovaca, 1968, roč. 3, č. 1, s. 90-99.

[46] Polański, Kazimierz: Problem zdań relatywnych na przykładzie języka górnołużyckiego. In Slavica Slovaca, 1967, roč. 2, č. 4, s. 327-334.

[47] Informácie o poľských prácach z oblasti dialektológie sú obsiahnuté v nasledujúcich recenziách: Buffa, Ferdinand: Karol Dejna, Atlas gwarowy wojewódstwa kieleckiego. In Slavica Slovaca, 1966, roč. 1, č. 3, s. 297-299; Habovštiak, Anton: Mieczysław Karaś – Alfred Zaręba, Orawskie Teksty Gwarowe z obszaru Polski; Mieczysław Karaś, Orawskie Teksty Gwarowe z obszaru Czechosłowacji. In Slavica Slovaca, 1967, roč. 2, č. 1, s. 90-92; Buffa, Ferdinand: Zenon Sobierajski, Atlas polskich gwar spiskich na terenie Polski i Czechosłowacji. In Slavica Slovaca, 1968, roč. 3, č. 3, s. 361-363.

[48] Pozri Majtánová, Marie: Janusz Siatkowski, Bohemizmy fonetyczne w języku polskim I. In Slavica Slovaca, 1967, roč. 2, č. 1, s. 89-90; Dvončová, Jana: Bożena Wierzchowska, Wymowa polska. In Slavica Slovaca, 1968, roč. 3, č. 1, s. 108-110.

[49] Pozri Habovštiak, Anton: T. Gołębiowska, Terenowe nazwy orawskie. In Slavica Slovaca, 1966, roč. 1, č. 1, s. 103-105; Majtán, Milan: Wanda Budziszewska, Słowiańskie słownictwo dotyczące przyrody żywej. In Slavica Slovaca, 1967, roč. 2, č. 1, s. 88-89; Habovštiaková, Katarína: M. Basaj, Bohemizmy w języku pism Marcina Krowickiego. In Slavica Slovaca, 1969, roč. 4, č. 1, s. 106-107.

[50] Karaś, Mieczysław: Językoznawstwo wobec problematyki karpackiej. In Slavica Slovaca, 1971, roč. 6, č. 1, s. 62-66.

[51] Zaręba, Alfred: Ze zjawisk językowych na pograniczu polsko-słowackim. In Slavica Slovaca, 1974, roč. 9, č. 3, s. 247-253.

[52] Habovštiak, Anton: Slovensko - poľské kontakty v mikrotoponymii Oravy. In Slavica Slovaca, 1975, roč. 10, č. 1, s. 67-73.

[53] Habovštiaková, Katarína: O zasadnutí československo-poľskej jazykovednej komisie ČSAV a PAN. In Slavica Slovaca, 1973, roč. 8, č. 1, s. 104-105.

[54] Dudášová-Kriššáková, Júlia: Goralské nárečia. Bratislava : VEDA Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1993. 171 s.

[55] Laskowski, Roman: Odimienne wyrażenia zmiany stanu w języku polskim. In Slavica Slovaca, 1977, roč. 12, č. 3, s. 223-243.

[56] Grochowski, Maciej: Pozycja linearna polskich spójników dwusegmentowych. In Slavica Slovaca, 1977, roč. 12, č. 3, s. 261-264.

[57] Topolińska, Zuzana: „Referencja“, „koreferencja“, „anafora“. In Slavica Slovaca, 1977, roč. 12, č. 3, s. 225-232.

[58] Gramatyka współczesnego języka polskiego. Składnia. Red. Zuzana Topolińska. Warszawa: Państwowe Wydawnictwo Naukowe, 1984. 399 s.

[59] Lewicki, Andrzej Maria: O minimalnych jednostkach frazeologicznych. In Slavica Slovaca, 1980, roč. 15, č. 1, s. 69-74.

[60] Skorupka, Stanisław: Frazeologia porównawcza języków słowiańskich. In Slavica Slovaca, 1976, roč. 11, č. 1, s. 33-38.

[61] Tamže, s. 38.

[62] Buffa, Ferdinand: O poľskej a slovenskej frazeológii. Bratislava: VEDA Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1993. 187 s.

[63] Buffa, Ferdinand: Poľsko-slovenský frazeologický slovník. Prešov: NÁUKA, 1998. 277 s.

[64] Horecký, Ján: Buttler, D.: Rozwój semantyczny wyrazów polskich. Warszawa, Wydawnictwo Uniwersytetu Warszawskiego 1978. 275 s. In Slavica Slovaca, 1980, roč. 15, č. 1, s. 90-91.

[65] Bosák, Ján: Kowalik, K.: Budowa morfonologiczna przymiotników polskich. 1. vyd. Wrocław – Warszawa – Kraków – Gdańsk, Wydawnictwo Polskiej akademii nauk 1977. 204 s. In Slavica Slovaca, 1980, roč. 15, č. 1, s. 91-93; Zinkiewicz – Tomanek, B.: Struktura słowotwórcza przymiotników motywowanych wyrażeniem przyimkowym we współczesnym języku rosyjskim. Wrocław – Warszawa – Kraków – Gdańsk, Wydawnictwo Polskiej Akademii Nauk 1978. 92 s. In Slavica Slovaca, 1981, roč. 16, č. 1, s. 101-103.

[66] Buzássyová, Klára: Grzegorczykowa, R. – Puzynina, J.: Słowotwórstwo współczesnego języka polskiego. Rzeczowniki rodzime. Warszawa, Państwowe Wydawnictwo Naukowe 1979. 325 s. In Slavica Slovaca, 1981, roč. 16, č. 1, s. 98-101.

[67] Ružička, Jozef: Medzi dvoma zjazdmi slavistov. In Slavica Slovaca, 1983, roč. 18, č. 1, s. 5-7.

[68] Кучерова, Элеонора: Лингвистическя проблематика в журнале SLAVICA SLOVACA. In Slavica Slovaca, 1982, roč. 17, č. 1, s. 3-6.

[69] Š. O.: Koncepcia slovensko-poľského slovníka. In Slavica Slovaca, 1981, roč. 16, č. 1, s. 67-81.

[70] Buffa, Ferdinand: Z poľsko-slovenských jazykových vzťahov. Konfrontačný náčrt. Prešov: NÁUKA, 1998. 170 s.

[71] Dudášová-Kriššáková, Júlia: Fonologický systém spisovnej slovenčiny a poľštiny z typologického hľadiska. In Slavica Slovaca, 1999, roč. 34, č. 1, s. 16-24.

[72] Siatkowski, Janusz: Słowiańskie nazwy ´myśliwego´w świetle materiałów Atlasu ogólnosłowiańskiego. In Slavica Slovaca, 2000, roč. 35, č. 2, s. 155-160.

[73] Siatkowska, Ewa: Porównanie wpływu kontrreformacji na rozwój zachodniosłowiańskich języków literackich (zarys problematyki). In Slavica Slovaca, 2000, roč. 35, č. 2, s. 175-181.

[74] Vojteková, Marta: Predložky v spisovnej slovenčine a poľštine (miestny význam „blízko, v blízkosti, neďaleko“). In Slavica Slovaca, 2005, roč. 40, č. 2, s. 104-110.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

shopify analytics