Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
Slavistický ústav Jána Stanislava SAV - Jan Stanislav Institute of Slavistics, SAS

         Russkaya versiya       English version

O ústave
Kontakt
Pracovníci
Granty
Časopisy
Publikácie
Konferencie
Doktorandské štúdium
Správy o činnosti
Fotografie
Knižnica
Slovenský komitét slavistov
Spolupracujúce inštitúcie
Zaujímavé linky
Aktualizácie

 

 

4. kapitola

Zo slavistickej historiografie

 

 

 

Z problematiky výskumu ikon na Slovensku
 

Vladislav Grešlík


Ikony na Slovensku sa stali predmetom skúmania v porovnaní s inými krajinami, kde sú analogické pamiatky, iba pomerne nedávno. Hoci od prvej výstavy so zastúpením niekoľkých ikon zo zbierok Šarišského múzea v Bardejove (Staré umenie na Slovensku. Praha: 1937) a nesmelých zmienok o nich v odbornej literatúre uplynulo pomerne veľa rokov, výskum a prezentácia týchto vzácnych pamiatok kultúry odvtedy pokročil menej, ako sa očakávalo. Veď všade inde v postsocialistických štátoch o relevantných umeleckých dielach spojených s cirkvami byzantsko-slovanského obradu (okrem publikácií albumového charakteru) už vyšli systematické monografické knižné práce, konferenčné zborníky či reprezentatívne katalógy o zbierkach alebo katalógy z výstav rozličného zamerania (ide najmä o chronologický prierez kolekcií, jednotlivé ikonografické typy, umelecké školy a pod.).

Napriek tomu, že pred rokom 1989 boli sakrálne pamiatky nezaslúžene v úzadí, po roku 1968, keď súbor 27 drevených chrámov na východnom Slovensku bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, došlo k výraznému oživeniu záujmu aj o ikony a iné cirkevné pamiatky. Paradoxne, knižné spracovania vyšli najskôr pre zahraničie.[66] Najcennejšie z nich sa postupne stali súčasťou stálych expozícií Slovenskej národnej galérie v Bratislave,[67] Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku,[68] Šarišského múzea v Bardejove[69] a niekoľkých ďalších galérií a múzeí.[70]

Zdalo by sa, že spoločensko-politické zmeny po roku 1989 prinesú v bádaní ikon na Slovensku výrazný kvantitatívny, najmä však kvalitatívny posun. Azda najväčšie očakávania boli spájané s katolíckou cirkvou, ako dominantným vlastníkom a používateľom pamiatok takého druhu vo funkčných chrámoch po celom východnom Slovensku. Problematike ikon regiónu sa však napodiv málo venuje aj Gréckokatolícka teologická fakulta i Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity. Ak spomenieme aspoň konferenčné zborníky[71] a systematické reflektovanie aktuálnej situácie podľa jednotlivých dekanátov v rámci diplomových prác,[72] produkcia autorov z cirkevného prostredia prakticky nestojí za to, aby sa o nej širšie diskutovalo. Ani dvadsať rokov nestačilo, aby si obidve cirkvi stihli vychovať svojich odborníkov. A tak rozsiahly projekt venovaný dreveným gréckokatolíckym chrámom ani zďaleka nevyužil možnosti, ktoré sa mu naskytli pri popularizácii relevantných pamiatok, vrátane ikon v ich interiéroch.[73]

Ikony z východného Slovenska ani v posledných rokoch neprestávajú zaujímať početných zahraničných odborníkov[74]. Ikony Posledného súdu z východného Slovenska sú zahrnuté do prehľadovej publikácie Johna-Paula Himku.[75] Ikony východného Slovenska ako súčasť umenia gréckokatolíckej cirkvi v Uhorsku skúma Bernadett Puskás.[76]

Na záver môžeme konštatovať, že ikony východného Slovenska, napriek evidentnej snahe zo strany cirkvi a historikov umenia rôznych krajín stále ešte zostávajú zahalené tajuplnosťou. Vďaka úspechom reštaurátorov ikon v poslednom desaťročí je zrejmé, že bude treba poopraviť a doplniť mnohé doterajšie poznatky a tvrdenia, najmä čo sa týka datovania, výskytu jednotlivých ikonografických typov a postupov maliarov ikon.

 

 

Poznámky

 

[66] Skrobucha, Heinz: Ikonen aus der Tschechoslowakei. Prague: Artia, 1971. XXV + 138 s. Pre slovenskú verejnosť bola v tom čase určená rozsahom menšia publikácia: Frický, Alexander: Ikony z východného Slovenska. Košice, Východoslovenské vydavateľstvo, 1971, 171 s. Až po takmer desiatich rokoch predsa len vyšla obsiahlejšia štúdia, opierajúca sa o materiál výstavy ikon, ktorú usporiadala Slovenská národná galéria v roku 1968 (pozri Tkáč, Štefan: Ikony zo 16.–19. storočia na severovýchodnom Slovensku. Bratislava: Tatran, 1980. 279 s.).

[67] Pozri napríklad Vaculík, Karol: Expozície slovenského výtvarného umenia 13.–19. storočia. Staré slovenské umenie. Bratislava: Tatran, 1987, nepag., kde sa nachádza 13 ikon. Trochu viac priestoru sa ikonám dostalo v katalógu z roku 1994, pozri: Keletiová, Magda: Ikonová tvorba na Slovensku. Ikony 16.–18. storočia na Slovensku. In Žáry, Juraj (ed.): Umenie Slovenska. Stále expozície Slovenskej národnej galérie. Bratislava: SNG, 1994, s. 92-93, 142-149.

[68] Ikony tvoria podstatnú časť prezentácie zbierky výtvarného umenia (otvorenej v roku 1983), pozri Sopoliga, Miroslav (ed.): Galéria Dezidera Millyho Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Sprievodca po expozícii. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1989. 128 s.

[69] Po skromnejších expozíciách v Bardejovských Kúpeľoch bola v roku 1990 zriadená v historickom jadre Bardejova, pozri o tom Grešlík, Vladislav: Ikony Šarišského múzea v Bardejove / Icons of the Šariš Museum at Bardejov. Bratislava: ARS MONUMENT, 1994. 95 s.

[70] Východoslovenské múzeum v Košiciach, Ľubovnianske múzeum v Starej Ľubovni, Zemplínske múzeum v Michalovciach, Vihorlatské múzeum v Humennom, Oravská galéria v Dolnom Kubíne (ikony však v absolútnej väčšine pochádzajú z balkánskych krajín). Najnovšie sa ikony regiónu dostali do stálej expozície Spišského múzea v Levoči.

[71] Pružinský, Štefan, Kormaník, Peter (eds.): Kresťanský chrám byzantského obradu včera a dnes. Medzinárodná vedecká konferencia. Prešov: Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 2000. 201 s.; Mojzeš, Marcel (ed.): Chrám v byzantskej tradícii z architektonického, ikonografického, liturgického a teologického pohľadu. Prešov: PETRA, 2008. 192 s. (Svojím zameraním však pertraktujú iba všeobecné, známe veci; jednotlivé príspevky suplujú učebné texty, sú bez vedeckých ambícií.)

[72] Vedúcim prác bol predovšetkým Vojtech Boháč z Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity.

[73] Pavlovský, František: Drevené gréckokatolícke chrámy na východnom Slovensku. Bardejov a okolie. Prešov: PETRA, 2007. 152 s.; Pavlovský, František: Drevené gréckokatolícke chrámy na východnom Slovensku. Svidník a okolie. Prešov: PETRA, 2007. 160 s.;  Pavlovský, František: Drevené gréckokatolícke chrámy na východnom Slovensku. Humenné, okolie a iné. Prešov: PETRA, 2008. 144 s. Ich autor, pôvodným povolaním právnik, sa v pasážach venovaných histórii ikon v jednotlivých lokalitách, ich ikonografii dopustil toľkých chýb a nezrovnalostí, možno v dôsledku chýbajúceho kontaktu s pamiatkami in situ, že len ich vymenovanie by zabralo niekoľko strán. Obmedzíme sa teda iba na najpodstatnejšie z nich. V prvom rade to je úplné ignorovanie doterajších publikácií o ikonách východného Slovenska, poznanie ktorých možno by pomohlo odstrániť viaceré nepresnosti a vyslovene nezmysly. Pri vyratúvaní vyobrazení na dverách ikonostasu sú vynechané ikony prorokov Melchizedeka a Árona, ktoré sa už ako nefunkčné zachovali v niektorých chrámoch. Mandylion je ruko nestvorený Obraz Krista a nie „Nerukoupísaný obraz Krista.“ Ani „veľmi staré ikonostasy“ nemajú na cárskych dverách medailóny Jesseho stromu, ktoré sa v slovenskom prostredí vyskytujú až v 17. storočí. Kyjevskí svätci sv. Antonij a Teodosij Pečerskovci, označení výrazným identifikačným nápisom sú uvádzaní ako sv. Peter a Pavol (Kožany). Tí istí svätci sú autorom označení za sv. Petra a Pavla aj na predele z Dobroslavy. Pri Lukove-Venecii, podobne ako pri Šemetkovciach,  sú vymenované ako prítomné tiež ikony sviatkov, ktoré boli pred rokmi ukradnuté. Kópia ikonostasu v chráme zo Zboja (urobená pred niekoľkými rokmi) je prezentovaná ako dielo z prelomu 17. a 18. storočia, hoci originál (vystavený v expozícii ikon Šarišského múzea) patrí na základe analogických datovaných ikon do okruhu pamiatok 80.–90. rokov 18. storočia. Pravá časť ikonostasu v Ladomírovej, zničená v 2. svetovej vojne, je rekonštruovaná, doplnená novými ikonami (podľa pamiatok z 18. storočia) až pri najnovšom reštaurovaní (1996–2006), čo tiež nie je spomenuté. Obdobná publikácia (Božová, Jana – Gutek, František: Drevené kostolíky v okolí Bardejova. Bardejov: Sajancy 1997. 193 s.) zachytila stav pamiatok k danému momentu oveľa korektnejšie.

[74] Onasch, Konrad – Schnieper, Annemarie: Ikonen. Faszination und Wirklichkeit. München: Orbis Verlag. 2001, 301 s., kde sú ikony z Príkrej a Matysovej.

[75] Himka, John-Paul. Last Judgement Iconography in the Carpathians. Toronto – Buffalo – London: University of Toronto Press 2009. 301 s.

[76] Puskás, Bernadett: A görög katolikus egyház müvészete. A történelmi Magyarországon. Hagyomány és megújulás. Budapest: 2008. 319 s.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

shopify analytics