V dňoch 4. – 6. novembra 2015 sa v Bratislave uskutočnil Druhý kongres slovenských slavistov. Bol venovaný Jánovi Stanislavovi a slovenskej slavistike. Kongres zorganizoval Slavistický ústav Jána Stanislava SAV v spolupráci so Slovenským komitétom slavistov v rámci riešenia projektu Centra excelentnosti SAV. Cieľom kongresu bolo predstaviť interdisciplinárny pohľad na dejiny slovenskej slavistiky v kontexte výskumu diela Jána Stanislava a poukázať na odkaz jeho diela pre dnešok.
Na kongrese si účastníci pripomenuli 20. výročie vzniku Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV a 50. výročie vzniku slavistického časopisu Slavica Slovaca.
Na rokovaní sa zúčastnili významné osobnosti kultúrneho a spoločenského života zo Slovenska i zo zahraničia, ktoré svojimi pozdravnými príhovormi ocenili vedeckú produkciu ústavu. Výsledky slavistických výskumov realizované v SÚJS SAV prinášajú mnohé málo známe skutočnosti predovšetkým o vzťahu a postavení slovenského kultúrneho prostredia v kontexte európskej kultúry. Na kongrese sa prezentovali výsledky výskumov slovensko-latinských, slovensko-nemeckých a slovensko-cirkevnoslovanských vzťahov staršieho vývinového obdobia slovenských dejín a kultúry, výskum slovensko-slovanských i slovensko-neslovanských jazykových a kultúrnych vzťahov.
Z príležitosti 20. výročia založenia SÚJS SAV riaditeľ SÚJS SAV profesor Peter Žeňuch odovzdal päť pamätných listov osobnostiam, ktoré sa zaslúžili o inštitucionalizáciu slavistiky na pôde Slovenskej akadémie vied, o budovanie jej vedeckovýskumného zázemia a zabezpečenie kontinuity slavistického vedeckého bádania. Ocenenými sú profesor PhDr. Ján Doruľa, DrSc., zakladateľ organizácie, profesor Ing. Štefan Luby, DrSc., predseda SAV v období, keď vznikalo toto pracovisko, ďalej profesor Dr. Hans Rothe z Nemecka, ktorý spolu s profesorom J. Doruľom stál pri vydaní faksimile prvého prekladu Biblie do slovenčiny v roku 2002 v renomovanej edícii Biblia Slavica. Pamätný list prevzal tiež profesor Bernard Garaj, dekan Filozofickej fakulty UKF v Nitre za spoluprácu na utváraní podmienok doktorandského študijného programu v odbore slovanské jazyky a literatúry na univerzite Nitre a doktorka Viera Gašparíková, DrSc., za dlhodobú spoluprácu na interdisciplinárnom slavistickom výskume.
Profesor Štefan Luby vo svojom pozdravnom príhovore zdôraznil nevyhnutnosť slavistických výskumov najmä z hľadiska jej perspektívy v európskom prostredí. Túto úlohu však ústav nemôže splniť bez výraznejšej personálnej podpory, preto podľa neho slavistický výskumu by si vyžadoval zvýšenie počtu odborných kapacít ústavu. Pripomenul osobnú skúsenosť, keď ako štipendista nadácie Alexandra von Humboldta začiatkom deväťdesiatych rokov pôsobil v Nemecku a zablúdil v bochumskej knižnici do oddelenia filologických vied. Okrem romanistiky, germanistiky a ďalších filológií tam bola bohato zastúpená slavistika. Medzi publikáciami si však všimol len štyri tituly, ktoré reprezentovali slovenskú slavistiku. Vyjadril presvedčenie, že dvadsať rokov slavistickej inštitúcie v SAV obohacuje výsledkami nielen domáci, ale predovšetkým zahraničný slavistický výskumný priestor.
Na kongrese sa zúčastnila veľvyslankyňa bulharskej republiky na Slovensku Margarita Ganeva, ktorá vyzdvihla spoluprácu slovenských a bulharských vedcov pri výskume cyrilo-metodského dedičstva a slovensko-bulharskej lexikografii. Pripomenula, že v roku 2013 bulharský minister kultúry a Bulharská akadémia vied ocenila profesora Petra Žeňucha, riaditeľa SÚJS SAV, a Máriu Koškovú za výnimočný vedeckovýskumný prínos v tejto oblasti. Pod vedením Petra Žeňucha sa podarilo pripraviť prvý spoločný slovensko-bulharský pohľad na cyrilo-metodskú tradíciu u Slovákov a Bulharov. Kongres prišiel pozdraviť aj Mons. František Rábek, predseda Rady pre vedu, vzdelanie a kultúru pri Konferencii biskupov Slovenska, Mons. Peter Rusnák, bratislavský gréckokatolícky eparcha, prorektor Trnavskej univerzity Šimon Marinčák, dekanka Filozofickej fakulty UCM v Trnave Katarína Slobodová-Nováková, predseda Českého komitétu slavistov Václav Čermák, z Institutu slavianovednia Ruskej akadémie vied kongres pozdravila Marína Valencová. Pozdravný list Archeologického ústavu SAV odovzdal profesor Alexander Ruttkay na zasadnutí Slovenského komitétu slavistov. Na rokovaní kongresu za zúčastnili ďalšie osobnosti vedeckého a kultúrneho života.
Z rokovaní kongresu vyplynulo, že úloha, ktorú prijala slovenská slavistika, skúmať vzťahy slovenského jazyka a kultúry s inými slovanskými i neslovanskými jazykmi a kultúrami je potrebná pre poznanie slovenskej kultúry ako rovnocennej súčasti európskej kultúry a jej hodnôt.
V rámci kongresu sa uskutočnila aj tlačová beseda. Informácie v internetových správach tlačových agentúr TASR a SITA možno pozrieť na týchto odkazoch:
TASR: http://www.teraz.sk/kultura/zacal-sa-druhy-kongres-slovenskych-sl/165303-clanok.html
SITA: http://www.ucn.sk/spravy/dvadsat-rokov-pracuje-slavisticky-ustav-v-sav (informáciu publikoval portál Učiteľských novín)
Informácie o kongrese i výročí ústavu boli zverejnené aj v Rádiu Regina 4. a 10. novembra 2015.
Slavistický ústav Jána Stanislava SAV v dátumoch
1. marca 1995 v nadväznosti na uznesenie Predsedníctva SAV č. 733 z 20. decembra 1994 vznikol Slavistický kabinet SAV. Na samom začiatku jeho činnosti stáli štyria pracovníci, ktorí v roku 1995 prešli do kabinetu delimitáciou z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV. Zriaďovaciu listinu kabinetu schválilo Predsedníctvo SAV uznesením č. 777 zo dňa 23. februára 1995. Do Slavistického kabinetu SAV boli rozhodnutím Dislokačnej komisie SAV delimitované aj štyri pracovné miestnosti v budove na Panskej ul. 26 v Bratislave (dislokačné rozhodnutie č. 10/VS/95 vydal v súlade s návrhom Dislokačnej komisie SAV vedecký sekretár SAV 27. februára 1995).
V roku 2005 sa Slavistický kabinet SAV uznesením Predsedníctva Slovenskej akadémie vied zo dňa 16. decembra 2004 s platnosťou od 1. januára 2005 premenoval na Slavistický ústav Jána Stanislava SAV. Týmto pomenovaním sa vzdáva hold a úcta osobe a dielu významného slovenského slavistu Jána Stanislava (1904–1977).
Slavistický ústav Jána Stanislava SAV bol v rokoch 1995–2010 školiacim pracoviskom pre doktorandov vo vednom odbore 73-09-9 slavistika-slovanské jazyky. Po strate kompetencií Slovenskej akadémie vied samostatne školiť doktorandov podpísal Slavistický ústav Jána Stanislava SAV dohodu o spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre o zabezpečovaní doktorandského štúdia.
V rokoch 2010–2014 sa realizovalo doktorandské štúdium v odbore 2.1.27 slovenský jazyk a literatúra.
Od 1. augusta 2014 má Slavistický ústav Jána Stanislava SAV priznané právo podieľať sa na doktorandskom štúdiu v odbore 2.1.28 slovanské jazyky a literatúry. Žiadosť o akreditáciu bola predložená v záujme realizovať doktorandské štúdium na vedeckom pracovisku SAV v takom odbore, ktorý priamo súvisí s vedeckovýskumnou činnosťou Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV, je v úzkom vzťahu s jeho vedeckovýskumným zameraním, ktoré vyplýva aj z jeho zriaďovacej listiny.