Kamaldulská Biblia
je prvý preklad celej Biblie do slovenčiny. Z latinského textu Vulgáty ju do predbernolákovskej slovenčiny v 18. storočí preložili kamaldulskí mnísi v Červenom kláštore pri Dunajci. Pri prekladaní prihliadali aj na hebrejské a grécke originály, poruke mali aj české a poľské preklady.
Preklad kamaldulských mníchov sa vyznačuje úsilím používať formy a výrazy bežnej slovenskej hovorenej reči, s výraznými západoslovenskými prvkami i niektorými zaužívanými knižnými jazykovými prvkami českého pôvodu. Je to jazyk vypestovaný a ustálený v prostredí vzdelancov západoslovenského kultúrneho okruhu, používaný v písomnostiach aj za oblasťou tohto okruhu. Tento jazyk sa stal základom bernolákovčiny, prvého slovenského spisovného jazyka.
Vzdelaným používateľom Biblie poskytuje preklad množstvo vysvetľujúcich poznámok v latinskom jazyku na okrajoch jednotlivých strán krasopisne prepísaného textu zviazaného do dvoch zväzkov formátu A 4.
Kamaldulskí mnísi prekladali Biblu do slovenčiny v prvej polovici 18. storočia. Jediný exemplár čistopisu sa zachoval na fare v Cíferi, dnes je uložený na arcibiskupskom úrade v Trnave. Začiatok prepisovania z konceptu sa udáva dátumom 6. mája 1756. Najprv sa prepisoval Nový zákon, Starý zákon sa začal prepisovať 4. marca 1757, jeho druhá časť (od Izaiáša) 10. mája 1759. Možno teda predpokladať, že prepisovanie celej Biblie bolo dokončené niekedy na jar roku 1760.
Hoci tento dlho nezvestný preklad zostal v rukopise, je sám osebe výrazným svedectvom vysokej duchovnej kultúry a jazykovej vyspelosti prostredia, v ktorom také náročné pretlmočenie Biblie do vlastného jazyka mohlo vzniknúť na vysokej európskej intelektuálnej, odbornej (teologickej) a jazykovej úrovni, plne porovnateľnej s inými vtedajšími či dovtedajšími prekladmi.
Tento preklad nesie v sebe aj posolstvo o obetavej službe Cirkvi slovenskému národu. Najlepší synovia Cirkvi a národa niesli toto posolstvo cez stáročia. Spomenieme len také mená, ako Alexander Rudnay, Anton Bernolák, Ján Hollý, Juraj Palkovič, Štefan Moyzes, Andrej Hlinka, Ján Vojtaššák. K nim sa celkom iste zaraďujú dnešní slovenskí kardináli a mnohí ďalší obetaví služobníci Cirkvi a národa.
Zásluhou významného nemeckého slavistu profesora Hansa Rotheho vyšlo v renomovanej edícii Biblia Slavica v Nemeckej spolkovej republike faksimilné vydanie Kamaldulskej Biblie v dvoch objemných zväzkoch (920 + 1063 strán) v precíznom bibliofilskom vydaní, s úvodným slovom kardinála Jána Chryzostoma Korca.
Toto vydanie, ktoré pripravili pracovníci Slavistického kabinetu SAV v Bratislave, obsahuje v 2. zväzku prepísané latinské exegetické poznámky z okrajov rukopisu Kamaldulskej Biblie s úvodným odborným výkladom Vladimíra Gregora a komentáre s krátkym úvodným slovom Jána Doruľu, ďalej štúdiu V. Gregora Kamaldulská Biblia – rukopis prekladu z polovice 18. storočia: iniciátor, miesto vzniku, prekladatelia a otázka určenia prekladu, štúdiu J. Doruľu Jazyk Kamaldulskej Biblie v dobovom kontexte, štúdiu Eleny Krasnovskej Ortografické, fonologické a morfologické aspekty Kamaldulskej Biblie a štúdiu H. Rotheho Biblia slovenských kamaldulov a jej pramene.
Celá komentárová časť je uverejnená v nemčine.
