| Miesto konania konferencie | Bratislava |
| Dátum konania konferencie | 4. – 6. októbra 2017 |
| Zodpovedný pracovník | Peter Žeňuch |
| Hlavní organizátori | Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, Slovenský komitét slavistov |
Konferencia sa uskutoční v rámci riešenia projektu APVV-14-0029 Cyrilské písomníctvo na Slovensku do konca 18. storočia.
Z verejných zdrojov podporuje konferenciu aj Fond na podporu umenia.
Konferencia sa uskutoční v spolupráci Slovenského komitétu slavistov, Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV (v rámci projektu APVV-14-0029 riešeného v SÚJS SAV v spolupráci s Teologickou fakultou Trnavskej univerzity), Cyrilo-metodského výskumného centra Bulharskej akadémie vied, Ústavu slovanskej filológie Jagelovskej univerzity v Krakove a Institutom slavianovedenija Ruskej akadémie vied.
Schválenie slovanského jazyka v liturgii sa spravidla spája s pápežským požehnaním prekladu Svätého písma a bohoslužobných staroslovienskych kníh (pravdepodobne v roku 868). Predsa však proces inštitucionalizovania slovanského bohoslužobného jazyka, ktorý sa začal pred príchodom sv. solúnskych bratov na Veľkú Moravu v r. 863 a pokračoval cca 40 mesiacov až do odchodu Cyrila a Metoda do Benátok a Ríma, možno pokladať za historický a kultúrny fenomén. Prijatie slovanského liturgického jazyka je významným civilizačným počinom, ktorý je dôležitý pre Slovanov i celé európske kultúrne prostredie, lebo svedčí o významnej účasti Slovanov na formovaní európskej kultúry a civilizácie. S inštitucionalizáciou jazyka slovanskej Biblie, liturgických prekladov a so slovanským písomníctvom súvisí rozvoj každého slovanského národa. Preklad Biblie do staroslovienčiny predstavuje zavŕšenie dôležitej etapy pri budovaní slovanského kultúrneho prostredia. Ani rozpad veľkomoravského kultúrneho prostredia, v ktorom nastala inštitucionalizácia slovanskej duchovnej kultúry, neznamenal jej zánik. Za dedičov tejto duchovnej a kultúrnej tradície sa hlásia všetky religiózne tradície slovanského východu i západu, lebo vznikli v systéme synergie kresťanských hodnôt s účasťou partikulárnych konfesionálnych tradícií. Preto ani konfesionálna diverzita nesúvisí iba s cirkevnou schizmou; slovanské obyvateľstvo žilo v rozličných oblastiach, v ktorých prevážila latinská či byzantská konfesionalita, ktorá v rozličnej miere vplývala na duchovnú a písomnú kultúru Slovanov. Svedčí o tom úcta k zakladateľom slovanskej písomnej a duchovnej kultúry nielen v prostredí cirkevnej tradície byzantského obradu, ale aj v latinskej cirkvi v celom slovanskom prostredí. Tento moment spoločnej duchovnej a kultúrnej identity je jedinečným dôkazom o vytrvalej kultúrnej komunikácii, ktorá sa uplatňovala v rozmanitom slovanskom i širšom európskom priestore. Komplexný pohľad na tieto kultúrne vývinové peripetie je náročný a predpokladá komplementárny výskum všetkých jej relevantných súčastí. V rámci konferencie a publikácie sa preto predstavia aktuálne výskumy z oblasti slovanskej jazykovej, literárnej, historiografickej a kulturologickej vedy.
