Vložil: V. Hák, 27.4.2005, videné 1143 krát
Stredajšiu slávnosť poctil svojou prítomnosťou aj prezident republiky Ivan Gašparovič.
Riaditeľ ústavu Ján Doruľa prítomných oboznámil s doterajšou činnosťou
tejto inštitúcie, pričom zdôraznil, že v poznaní nášho jazyka a
samotnej histórie Slovenska je stále čo objavovať. Uviedol, že vedeckí
pracovníci ústavu a ďalších pracovísk SAV a vysokých škôl sa
zameriavajú na dosiaľ málo prebádané oblasti kultúrno-spoločenského a
duchovného vývinu na Slovensku, vrátane tvorby slovenských vzdelancov a
spisovateľov v latinskom či nemeckom jazyku. Zdôraznil, že vždy tu ide
o široký interdisciplinárny prístup a ocenil spoluprácu slavistov s
etnológmi, teológmi a historikmi, ako aj spoluprácu a podporu Matice
slovenskej. Na stretnutí predstavil napr. faksimilné vydanie rukopisu
prvého prekladu Biblie do slovenčiny, tzv. Kamaldulskej Biblie z 18.
storočia. Táto významná slovenská jazyková a kultúrna pamiatka vyšla v
dvoch zväzkoch v Nemecku a je dôkazom vysokej úrovne duchovnej kultúry
už v predspisovnom období na Slovensku. Výskumná činnosť ústavu sa
stále rozširuje a siaha aj mimo terajších hraníc, k slovenským menšinám
v Európe.
Prezident Ivan Gašparovič sa vo svojom príhovore poďakoval Slovenskej
akadémii vied za to, že pred desaťročím prichýlila vtedajší Slavistický
kabinet, ktorý plní nezastupiteľnú úlohu: mapuje miesto slovenskej
kultúry v Európe a jej dejinách. Slovensko totiž oddávna trpí na starú
chorobu: nevieme si ani na domácej pôde dostatočne zviditeľniť svoje
pozitíva – napríklad mnohých našich krajanov, ktorí si vydobyli vo
svete zaslúžené renomé. Povedal, že v Európskej únii nehráme podradnú
úlohu, ale musíme byť v skúmaní a prezentácii našej kultúry ešte oveľa
aktívnejší. V tejto súvislosti poznamenal, že je našou povinnosťou
budúcim generáciám odovzdávať poznatky z histórie a štúdia vlastných
dejín a to aj dejín jazyka. Pozastavil sa nad faktom, že Slavistický
ústav SAV existuje iba 10 rokov. Podľa neho takýto inštitút by si
zaslúžil oslavovať jubileum siahajúce oveľa hlbšie do našich národných
dejín.
Pripomenul aj opakovanú osobnú skúsenosť, keď naši severní slovanskí
susedia – Poliaci – nezriedka hovoria so zápalom o dobrých vzťahoch a
odvekom porozumení so svojimi južnými susedmi, Maďarmi. Keď k nim však
prehovoril po maďarsky, nerozumeli ani slovo. Až potom vysvitlo, že v
rámci stáročiami zakoreneného klišé mnohí dodnes chodia k nám „na
Węgry“, čiže do Uhorska, a viacerým treba tento zažitý stereotyp ešte
aj dnes vyvracať.
Predseda Matice Slovenskej Jozef Markuš vo svojom pozdrave pripomenul,
že slavistika a konkrétne najmä slovakistika sú prioritné najmä z
národného hľadiska: definujú nielen našu identitu, ale aj historickú
kontinuitu nášho vývoja. Slavistický ústav vyzdvihol ako príklad dobrej
spolupráce Matice Slovenskej a pracovísk Slovenskej akadémie vied.
Vyzdvihol napríklad to, že keď sa ešte nedávno nevedeli zísť za jedným
stolom Matica Chorvátska a Matica Srbská, prostredníka im robila práve
Matica Slovenská. V závere Jozef Markuš zaželal ďalšie desaťročia
úspešnej činnosti nielen práve 40-ročnému časopisu Slavica Slovaca, ale
i celému ústavu.
Jubilujúce pracovisko, ktoré vlani v decembri premenovali na
Slavistický ústav SAV Jána Stanislava, dosiahlo podľa predsedu SAV
Štefana Lubyho významné úspechy. Aj tento ústav má zásluhu na tom, že
podľa nedávneho prieskumu má Slovenská akadémia vied vysokú
dôveryhodnosť, vyše 60-percentnú. Vyššiu má už len Armáda SR a ...
prezident. Pri tejto príležitosti si neodpustil rečnícku otázku, či a
kedy má teda akadémia nášho prezidenta dobehnúť. Štefan Luby však
Ivanovi Gašparovičovi férovo zablahoželal, ocenil jeho záujem i zámer
podporovať vedu a vyjadril nádej, že veda a výskum budú patriť k jeho
prioritám. Prezident SR totiž vo svojej záverečnej vete povedal, že sám
osobne navrhne zakladateľa slovenskej slavistiky prof. Jána Stanislava
na vysoké štátne vyznamenanie in memoriam.
Fotografie: Ľuboš Guštafík, KP SR