publikovaná v časopise Slavica Slovaca, 2008, roč. 43, č. 2, s. 182-183.
Delegáciu slovenských slavistov na 14. medzinárodnom zjazde slavistov v Ochride v Macedónsku v dňoch 10.-16. septembra 2008 podľa rozhodnutia pléna Slovenského komitétu slavistov tvorili títo slovenskí slavisti s referátmi prijatými do programu zjadových rokovaní:
1. Prof. PhDr. Tatiana Štefanovičová, CSc. (Slovenské národné múzeum v Bratislave): Počiatky christianizácie Slovanov na strednom Dunaji; sekcia podľa tematiky: 1.1.
2. Prof. PhDr. Pavol Žigo, CSc. – prom. fil. Adriana Ferenčíková, CSc. (Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave a Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV): Slovanský jazykový atlas – obraz prirodzeného vývinu jazyka; sekcia podľa tematiky: 1.2.
3. Prof. PhDr. Júlia Dudášová, CSc. (Filozofická fakulta Prešovskej univerzity): Goralské nárečia z pohľadu súčasnej slovenskej jazykovedy; sekcia podľa tematiky: 1.2.
4. Doc. Mgr. Jaromír Krško, PhD. (Fakulta humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici): Stav a perspektívy slovenskej hydronomastiky; sekcia podľa tematiky: 1.3.
5. Doc. PhDr. Emil Horák, CSc. (lektor slovenského jazyka v Belehrade): Zákonitosti dezintegračných procesov v slovanských spisovných jazykoch v 20. storočí; sekcia podľa tematiky: 1.4.
6. Mgr. Mária Košková, CSc. (Slavistický ústav Jána Stanislav SAV v Bratislave): Negácia vo frazeológii (na slovenskom a bulharskom materiáli); sekcia podľa tematiky: 1.6.
7. Prof. PhDr. Matúš Kučera, DrSc. (Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave): Kultúrna a štátotvorná dimenzia cyrilo-metodskej misie u Slovákov; sekcia podľa tematiky: 2.1.
8. PhDr. Hana Hlôšková, CSc. (Ústav etnológie SAV v Bratislave): Folklórny festival – jedna z foriem súčasného folklorizmu; sekcia podľa tematiky: 2.2.
9. PhDr. Ján Jankovič, CSc. (Ústav svetovej literatúry SAV v Bratislave): Adaptabilita poézie hviezdneho obdobia (vzájomné prekladanie poézie zo slovenčiny do srbčiny a chorvátčiny a naopak v prvej polovici 19. storočia); sekcia podľa tematiky: 2.4.
10. Doc. PhDr. Peter Žeňuch, CSc. – Mgr. Katarína Žeňuchová (Slavistický ústav Jána Stanislava SAV v Bratislave): Jazykové, etnické a konfesionálne procesy v byzantsko-slovanskom prostredí Karpatského regiónu v 18. a 19. storočí; sekcia podľa tematiky: 2.8.
11. Doc. PhDr. Erika Brtáňová, CSc. – Mgr. Timotea Vráblová, PhD. (Ústav slovenskej literatúry SAV v Bratislave): Polarizácia medzi traktátovým a románovým žánrom v slovenskej literatúre v 18. storočí; sekcia podľa tematiky: 2.9.
12. Prof. PhDr. Pavol Koprda, CSc. (Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre): Dionýz Ďurišin: od dejín literárnych monumentov k dejinám vývinových zákonitostí; sekcia podľa tematiky: 2.9.
13. Doc. Vladislav Grešlík, ArtD. (Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity): Niektoré ohlasy byzantsko-balkánskych a slovanských tradícií na ikonách východného Slovenska 15.-18. storočia; sekcia podľa tematiky: 2.10.
14. Prof. PhDr. Ján Sabol, DrSc. (Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach): Rytmicko-prozodické paralely slovenčiny, češtiny a poľštiny; sekcia podľa tematiky: 3.1.
15. PhDr. Mojmír Benža, PhD. (Ústav etnológie SAV v Bratislave): Slavistická orientácia v slovenskej etnológii 20. storočia; sekcia podľa tematiky: 3.1.
16. PhDr. Peter Šalkovský, DrSc. (Archeologický ústav SAV v Nitre): Najstaršie slovanské obydlia; tematický blok: Najstaršie slovanské osídlenie strednej Európy a Balkánu (počiatky južných a západných Slovanov); moderátor: P. Šalkovský (Slovensko).
17. PhDr. Gabriel Fusek, CSc. (Archeologický ústav SAV v Nitre): Nové poznatky o včasnoslovanskom osídlení stredodunajského priestoru; tematický blok: Najstaršie slovanské osídlenie strednej Európy a Balkánu (počiatky južných a západných Slovanov; moderátor: P. Šalkovský (Slovensko).
18. Mgr. Zuzana Profantová, CSc. (Ústav etnológie SAV v Bratislave): Folklór v multimediálnej komunikácii a v každodennej kultúre; tematický blok: Folklór v multimediálnej komunikácii; moderátorka: Z. Profantová (Slovensko).
19. Doc. PhDr. Ján Bosák, CSc. (Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave): Národná identita „zasiahnutá“ globalizáciou; tematický blok: Tożsamość a język w perspektywie sławistycznej; moderátor: S. Gajda (Poľsko).
20. PhDr. Ľubor Králik, CSc. (Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave): Populárny etymologický slovník ako žáner etymologickej lexikografie (na príklade slovenčiny); tematický blok: Аспекты этимологических исследований; moderátor: A. Loma (Srbsko).
Tematika 14. medzinárodného zjazdu slavistov
1.0. Jazykoveda
1.1. Etnogenéza Slovanov a dejiny slovanských jazykov v spojitosti s dejinami slovanskej materiálnej a duchovnej kultúry. Praslovančina a jej nárečové členenie. Slovanská etymológia. Staroslovienčina, jej jazykový základ a územné varianty. Úloha cirkevnej slovančiny vo vývine slovanských spisovných jazykov. Textológia slovanských písomných pamiatok.
1.2. Dialektológia a lingvogeografia slovanských jazykov. Prechodné nárečia. Okrajové nárečia slovanských jazykov, ich vzájomné vzťahy a kontakty s neslovanskými jazykmi. Slovanské prvky v neslovanských nárečiach. Etnolingvistika. Súčasný stav slovanských nárečí zo sociolingvistického hľadiska.
1.3. Slovanská onomastika. Dnešný stav vo výskume vlastných mien (slovanská onymia a jej zmeny). Budovanie korpusov (databáz) slovanskej onomastiky. Problematika onomastickej lexikografie.
1.4. Súčasný stav slovanských spisovných jazykov. Variabilita normy. Cudzojazyčné vplyvy vo všetkých rovinách. Slovanské jazyky zo sociolingvistického hľadiska. Globalizácia a internacionalizácia v slovanských spisovných jazykoch – stav a perspektívy. Typológia jazykových situácií. Jazyková politika. Socioliongvistické a psycholingvistické aspekty polylingvizmu.
1.5. Súčasné teórie a metódy výskumu gramatickej stavby slovanských jazykov. Komunikatívne aspekty gramatiky. Typológia slovanských jazykov. Gramatika a slovník.
1.6. Súčasné teórie a metódy výskumu lexikálnej sémantiky a frazeológie. Jazykový obraz sveta. Kognitívne, konceptuálne, etnolingvistické a jazykovo-kulturologické hľadisko.
1.7. Funkčné štýly – stav a perspektívy. Hovorový funkčný štýl v slovanských jazykoch. Literárno-umelecký funkčný štýl a jeho charakteristika. Štylistika a gramatika. Religiózny funkčno-štylistický komplex.
1.8. Slovanské jazyky a korpusová lingvistika, problematika reprezentatívnosti textov.
2.0. Literatúra, kultúra a foklór
2.1. Cyrilo-metodská epocha, obdobie slovanského písomníctva a ochridská literárna škola z jazykovedného, literárnovedného a historicko-kultúrneho pohľadu.
2.2. Slovanský folklór. Problematika výskumu folklóru a tradičnej duchovnej kultúry. Slovansko-neslovanské vzťahy. Textológia folklóru. Vzájomné vzťahy (prieniky) folklóru a umeleckej literatúry. Mestský folklór.
2.3. Vplyv osvietenských myšlienok na národnouvedomovacie procesy slovanských národov.
2.4. Literárne smery a školy v literatúre slovanských národov – tradícia a novátorstvo. Romantizmus a realizmus v literatúre slovanských národov. Dezintegrácia realizmu na konci 19. storočia a jeho reintegrácia v 20. storočí. Symbolizmus, futurizmus, expresionizmus, nadrealizmus. Poetika modernizmu. Oficiálna a neoficiálna literatúra (1917-1989). Postmodernizmus v slovanských literatúrach a v medzinárodnom kontexte. Súčasné tendencie v slovanských literatúrach. Špecifické modely vývinu jednotlivých slovanských literatúr. Fantastika a vedecká fantastika v slovanských literatúrach. Masová literatúra.
2.5. Dialóg Východ–Západ v slovanských literatúrach. Problémy vzájomného prenikania národných kultúr. Globalizácia, európske integračné procesy a hľadanie národnej identity.
2.6. Nomádske aspekty slovanských kultúr a literatúr (migrácia, emigrácia, vyhnanstvo, viacdomovosť). Literatúra národnostných menšín v slovanských krajinách.
2.7. Vklad Slovanov do súčasných literárnovedných smerovaní: ruský formalizmus, Bachtin a jeho nasledovníci, fenomenológia, štrukturalizmus, semiotika. Slovanské verziologické školy.
2.8. Filozofické, religiózne a politické myslenie u Slovanov. Svetské a sakrálne zložky v slovanských kultúrach.
2.9. Komparatistika, genológia a slovanské literatúry.
2.10. Slovanský prínos do svetovej kultúry. Preplietanie sa kultúr: balcanica, slavica, europaeica.
3.0. Dejiny slavistiky
3.1. Slovanská jazykoveda, literárna veda, folkloristika a kulturológia v historickom vývine.
3.2. Slavistické periodiká – ich postavenie, úlohy a perspektívy.
3.3. Osobitné témy:
– Život a dielo Kostu Racina (100 rokov od narodenia)
– Život a dielo Leva N. Tolstého (180 rokov od narodenia)
Témy navrhované na rokovanie pri okrúhlych stoloch
1. Stav slavistiky vo svete
2. Slovanské literatúry po roku 1989 v dialógu s Európou a so svetom. Nové javy, tendencie a perspektívy.